Keďže na opis vyčíňania kádrov SNS sa už minuli spoločensky prípustné citovo zafarbené prívlastky, zostáva skonštatovať, že to vyzerá úplne presne tak, ako keby sa na moci podieľali kádre, ktoré od Borisa Kollára, Igora Matoviča, Mariana Kotlebu, Milana Uhríka a z iných kanálov pozbieral Andrej Danko.
Štípu z toho oči, bolí brucho, napína v hrdle a belejú hánky, ale popri všetkej domácej aj medzinárodnej hanbe a astronomických škodách to má aspoň jedno pozitívum. Svoju bohorovnosť a zlé úmysly totiž kombinujú s málo vídanou nekompetentnosťou, čo im znemožňuje dosahovať tie najškodlivejšie ciele.
Skvostným príkladom je Dankovo ťaženie proti mimovládkam. Keďže ešte nepresadil označovanie zahraničných agentov, rozhodol sa „prísne odlíšiť verejnoprospešnú činnosť“ od politickej a mimovládkam vykonávajúcim politickú činnosť navrhnúť „najprísnejšie tresty v Trestnom zákone“.
To musel vymyslieť Danko osobne.
