Beží predstavenie národného divadla o ženách, ich samote a humore, ktorý ju môže prekonávať. Pred divákov sa zrazu postaví samozvaný cenzor, preruší predstavenie a začne určovať, kto môže na predstavení ostať a kto by mal odísť, lebo má pocit, že herci ohrozujú mládež. S aroganciou, s akou komunisti zakazovali hry, romány a časopisy.
Cenzor v klobúku je štátny tajomník na ministerstve životného prostredia, ktorý namiesto toho, aby sa venoval výzvam globálneho otepľovania (na riešenie ktorých samozrejme nemá žiadnu kvalifikáciu), cenzuruje predstavenie alebo aj expozíciu v múzeu.
Nedávno, po jeho návšteve odstránili z múzea ochrany prírody a jaskyniarstva prezentáciu o pohanských rituáloch. Určite sa pri cenzúre opieral o svoje obsiahle znalosti z antropológie.
Na výročie okupácie Československa sovietskymi vojskami vytvára činnosť niektorých politikov vládnej koalície dojem, akoby vymazávali tých 56 rokov, ktoré túto krajinu delia od čias normalizácie.
Opakujú mierne pozmenené heslá, ale označujú svojich kritikov za nepriateľov národa identickým spôsobom, ako to robili komunistickí pohlavári. Snažia sa svoju pomstychtivosť a túžbu po moci schovať za ideológiu, ktorá je vyprázdnená a ťahá Slovensko do minulosti.
Konštruujú obvinenia podobne ako v hrách zakázaných disidentov: z dojmov a poloprávd, aby sa ostatní podľa možnosti zľakli. Špekulujú, ako zákonmi obmedziť aktivitu občanov, vohnať ich naspäť do svojich obývačiek, aby sa tam báli Západom platených agentov, ktorí chcú rozpútať vojnu. A sľubujú, že ich sovietsky zväz ochráni.
Dnes je toto tvrdenie mierne modifikované: ak budú podporovať vládnu koalíciu, tak ich Rusko nenapadne.
Odvolávajú kritikov, potom aj tých, čo kritikov podporili, ich rodiny a podľa možnosti každého, kto by mal v budúcnosti podobné plány. Humor označujú za nenávisť, a tú skutočnú nenávisť, ktorú už dlhé mesiace šíria, označujú za „naše skutočne slovenské“.
Tak ako nemohli umlčať všetkých oponentov ani v roku 1968, nemohli povýšiť reči o Leninovi a svetovom mieri na pravdu národa, nebudú schopní udusiť slobodu ani teraz.
Bola by veľká tragédia, ak by sme na ich odchod museli čakať tak dlho, ako generácie čakali na 1989.
