Už pred rokom, keď sa „iba“ schyľovalo k pomste za Igora Matoviča, bolo aktuálne vymedziť sa k 55. výročiu okupácie vojskami „Varšavskej zmluvy“ symbolicky. Očakávania, že po 1. októbri sa budú vŕšiť príbehy i pocity normalizačného pôvodu, sa kopili už pred voľbami.
K výročiu päťdesiatemu šiestemu lezie normalizačné deja vu z takmer každého prejavu Fico IV.
Len jeden príklad: Demokratická organizácia štátu prechádza k autokracii, keď víťazi demontujú kontrolné mechanizmy. Na udržanie tých mechanizmov, bŕzd, protiváh atď. existuje veľa systémových dôvodov.
My na Slovensku môžeme ako hlavný použiť potrebu (nevyhnutnosť), aby si účastníci moci videli na prsty tak, aby im za nechtami nezostalo príliš veľa.
Čoby sprievod komparáciou 1968 verzus 2024 by stačilo aj vypočítavanie, čo všetko sa stalo. Pre kvalitnejšie uchopenie veci je však dôležité povedať, že výraz normalizácia je správne užívať v zmysle dynamickom, procesu zmeny reality, pohybu odniekiaľ niekam.
Naopak, užitie normalizácie nemusí fungovať, keď sa porovnávajú konkrétne situácie. Čo demagógovia následne zneužijú na (evidentne zavádzajúci) „objav“, akože no vidíte, pod vládou Fico IV žiadna normalizácia nie je.
Napríklad, Fico IV sa môže oháňať, že tzv. obuškový zákon, ktorý uviedol v účinnosť nezabudnuteľný demokratický symbol Dubček, SmeroHlas zatiaľ neprijal. Vidíte, už-už by sme aj povedali, že podobenstvá s augustom 1968 sú falošné.
Inak vec vyzerá, ak používame slovo normalizácia ako proces. Rozumejme sa: dá niekto ruku do ohňa na to, že Pellegrini nepodpíše niečo „obuškového“, symbolicky pripomínajúce obušok, alebo v obuškovom duchu - napríklad radikálne obmedzenie zhromažďovacích práv -- už teraz na jeseň?
No dobre. Ak skúmate „prípady“, Kolíková, Drlička, Čurilla, Šúrek, a podobne, zjavné rozdiely medzi excesmi vtedy a teraz nevidieť. Ale i tak- symbol normalizácie je pre život s Fico IV najvýstižnejší, ale pomáhať si ním, je správne vtedy, ak nehľadáme fotografický záznam čohosi v minulosti, ale berieme to ako súčasť procesu.
Procesu, ktorý je po každom takom excese čoraz dôvodnejšie podozrivý, že povedie k podobným koncom, ako „internacionálna pomoc Varšavskej zmluvy“. Podobným (trikrát podčiarknuté), nie rovnakým.
