Nevieme, čím je motivovaná doterajšia zdržanlivosť Hlasu vo veci odvolávania Michala Šimečku z funkcie podpredsedu parlamentu, ale vždy je asi praktickejšie hľadať pragmatické než cnostné dôvody ako vzývanie ideálov parlamentnej demokracie.
Pravda, skúsenosť nám velí opatrnosť, Hlas už nie raz pristúpil na mocensky ťažko pochopiteľnú dohodu, ako keď zvolenie Tibora Gašpara za podpredsedu parlamentu nepodmienil vyriešením vlastnej predsedníckej otázky.

Pragmatizmus však hovorí, že Hlas nemá prečo robiť Smeru a SNS láskavosti. Nielen preto, že má predsa len trochu iný elektorát, ktorý činnosť koalície prijíma s menším nadšením, niekedy až s výhradami. Má to aj „obchodné“ dôvody, keďže podať si ruku s Andrejom Dankom nie je zárukou vôbec ničoho.
SNS napríklad najnovšie vo vláde schvaľuje koaličné materiály s tým, že ich vlastne nepodporuje. A to dokonca, aj keď ide o návrh Smeru.
Načo im robiť radosť nad rámec nevyhnutného? Ak to v Hlase vedia, možno nám to povedia.