Autor je komentátor českého spravodajského webu Seznam Zprávy
Presne pred dvadsiatimi rokmi valcovala české kiná tínedžerská komédia Snowboarďáci o dvoch šestnásťročných chlapcoch, prežívajúcich prvé veľké dobrodružstvo na horách. Česko objavilo dvojicu mladých hercov Jiří Mádl – Vojtěch Kotek a zamilovalo si ich. Film prilákal do kín šesťstotridsaťtisíc ľudí.
Detské hviezdy odvtedy vyrástli, samy začali režírovať filmy. Jiří Mádl práve teraz oslavuje možno nečakaný, ale o to väčší úspech s filmom Vlny, na ktorý prišlo za prvý týždeň stodvadsaťpäťtisíc ľudí a ktorý primal zájsť do kina aj tých, čo obvykle pohodlne čakajú, kým sa film, ktorý chcú vidieť, objaví na niektorej zo streamovacích platforiem. Napríklad mňa.
Pritom téma filmu Vlny rozhodne nevyzerá ako záruka úspechu. O udalostiach roku 1968 sa toho za posledných tridsať rokov natočilo nemálo vrátane jedného z najúspešnejších českých ponovembrových filmov Pelíšky z roku 1999.
Na rozdiel od nich film Vlny nie je komédia, ktorej „hlášky“ si budú ľudia citovať ešte po dvadsiatich piatich rokoch. Vlny sú dráma odohrávajúca sa v niekdajšej legendárnej redakcii medzinárodného života Československého rozhlasu, rozprášenej po začiatku normalizácie a po roku 1989 tvoriacej základ vtedajšej novej československej zahraničnej politiky – Mádlov dlhoročný parťák Vojtěch Kotek hrá vo Vlnách redaktora a ponovembrového ministra zahraničných vecí Jiřího Dienstbiera.
To všetko stále ešte nevyzerá ako úplne sexy téma. Reakcie publika však ukazujú, že sa Mádl trafil. Dvojhodinový film má neuveriteľné tempo, vo vypätých momentoch z 21. augusta 1968 pripomína rýchlosťou strihu akčný trhák, ponúka publiku kladných, a pritom uveriteľných hrdinov a ešte v ňom jednu z kľúčových úloh hrá Táňa Pauhofová.
Jiří Mádl na filme pracoval viac ako desať rokov a pri príprave sa stihol stretnúť s niekoľkými poslednými žijúcimi členmi medzinárodnej redakcie Československého rozhlasu. Roky rešerší a zbierania podkladov sa vyplatili.
Mádlovi nahrala ešte jedna vec, s ktorou v začiatkoch svojho projektu nemohol počítať – vypätá protikremeľská atmosféra v nemalej časti českej spoločnosti po ruskom útoku na Ukrajinu.
Tohtoročné výročie vpádu okupačných vojsk, ktoré sa už pomaly stávalo „povinnou“ položkou v kalendári, nebolo okrúhle, ale veľmi intenzívne. Jeho súčasťou sa pre mnohých stala aj návšteva Mádlovho filmu. Česká vláda spolu s prezidentom Petrom Pavlom si ho v deň výročia, 21. augusta, dala premietnuť v záhrade úradu vlády.
Jiří Mádl však hovorí, že mu ide o to, aby film oslovil mladé publikum vo veku, keď ich predchodcovia hltali Snowboarďákov. Je to veľmi ambiciózny cieľ. Ten možno ľahší už niekdajší idol tínedžerov splnil – natočil minimálne český film desaťročia.
