Autor je analytik inštitútu INESS
Vrabce na parlamentnej streche čvirikajú, že živnostníkom sa možno radikálne zvýši ich „záporná minimálna mzda“. Teda minimálne odvody, ktoré každý mesiac musia platiť bez ohľadu na príjem. V takýchto chvíľach vždy prichádza niekto s argumentmi, že živnostníci sú čiernymi pasažiermi sociálneho systému. Vraj málo platia a veľa berú.
Tak sa na to skúsme pozrieť.
Práceneschopnosť? Neoplatí sa.
Na stránkach Sociálnej poisťovne však nenájdete údaje o platbách a čerpaní z jednotlivých fondov poistenia (dôchodkové, nemocenské, invalidné poistenie atď.) rozdelené podľa toho, či sa týkajú zamestnanca, alebo SZČO.
Sociálna poisťovňa nám v odpovedi na žiadosť o informáciu vysvetlila, že jediný fond, kde je takéto rozlíšenie možné, je fond nemocenského poistenia. V roku 2022 doň SZČO odviedli 61 279 000 eur a čerpali 41 178 000 eur.
Zamestnanci (vrátane dohodárov) po sčítaní platieb zamestnanca a zamestnávateľa odviedli 783 220 000 eur a čerpali 970 930 000 eur. Vo fonde nemocenského poistenia vidíme, že v prípade SZČO bol v roku 2022 výrazne prebytkový (+33 percent), zatiaľ čo v prípade zamestnancov bol stratový (-24 percent) a živnostníci systém dotovali.
Nemalo by to byť prekvapivé. Dávky sa počítajú z vymeriavacieho základu, ktorý majú živnostníci väčšinou minimálny. Potenciálne dávky sú preto veľmi nízke a živnostníkovi sa absolútne neoplatí „hodiť sa na péenku“, ak naozaj nemá vážnu zdravotnú prekážku.
Na ilustráciu, v roku 2023 bolo na Slovensku v priemere 3,6 % pracovnej sily priebežne na PN a priemerná dĺžka PN bola 44 dní.
Živnostník na dôchodku
Kľúčovou zložkou výdavkov sociálneho systému sú však starobné dôchodky. Pred rokmi by sme mohli napísať to isté, čo v prípade nemocenskej – kto málo platí, málo dostane. Karty však zamiešalo zavedenie nesystémového prvku s názvom minimálny dôchodok. Ten má garantovaný každý, kto bol dôchodkovo poistený stanovený počet rokov, bez ohľadu na výšku platby.
