Po tom, čo na Slovensku začalo dochádzať, že prebieha zmena skupenstva politického usporiadania, pod nové svetlo sa pýtajú aj výroky typu „Slovensko je pevne ukotvené v EÚ a NATO a ani prezident, ani vláda na tom nič meniť nebudú“.
V situácii dramatickej ofenzívy Fico IV je akcentovanie „pevného ukotvenia“ zľahčujúce. Vyvoláva apatiu a ľahostajnosť v situácii, keď by obrana demokracie potrebovala naopak posilňovanie motivácie.
Akoby nepriame zľahčovanie – sme v EÚ a NATO - významu odporu proti Fico IV je totiž zároveň aj ďaleko od reality. Totiž, v rovine takpovediac existenčnej je úplne jedno, či vláda a prezident niečo meniť chcú.
Keby sa Fico aj s kompletnou nomenklatúrou rozhodol pre vystúpenie z EÚ, prvý bankrot by nepočkal ani do hlasovania parlamentu. Ani na výsledok referenda by nečakala hromadná emigrácia, výpredaje nehnuteľností, recesia-prepadávanie ekonomiky, inflačná špirála, krachy malých a stredných podnikov.
Kto chce detailnejší obraz, nech si predstaví tisícnásobnú zväčšeninu toho, čomu sme v deväťdesiatkach hovorili „run na banky“. Áno, preto nevychádza ani odchod z eurozóny - tri dni po oznámení by na účtoch v slovenských bankách zostalo dokopy asi šesťdesiat centov.
Ešte aj vedenie štátu s mentálnym deficitom, akým sa netají – pozri každé gesto, každý prejav - Fico IV, si rozmyslí ujmy na zdraví, keby ich po vyhlásení exitu hnali ľudia z Úradu vlády vidlami.
Avšak pozor prvýkrát. Exit nevychádza ani v obrátenom garde. Skutočnosť, že maximum, ktoré môže Únia dosiahnuť proti pomätenému členovi, je pozastavenie hlasovacích práv (článok 7), tesajú do skaly nekonečné debaty o Maďarsku. Veru tak.
Už klasik Prodi vyhlásil že EÚ je klietka, do ktorej ak niekto vojde, von sa už nedostane. Keby sa tu ktosi opýtal „a čo brexit?“, tak mu nahláste, že na klišé „výnimka potvrdzuje pravidlo“ lepšia prípadová štúdia neexistuje.
A pozor druhýkrát. Napriek všetkému povedanému to „pevné ukotvenie“ v EÚ nie je vôbec istotou. Omnoho reálnejšie než odchody z vlastnej či bruselskej vôle sú scenáre takpovediac spontánneho exitu.
Keďže autor by nimi sám seba opakoval, tu je výpožička od Martina Bútoru: „Muselo by dôjsť k ochromeniu EÚ, ktorá by pod tlakom domácich pomerov, agresívneho Ruska a možno aj Číny ponechala geopolitický osud svojich východných hraníc na tamojších aktérov. Čiže - bude tak, ako sa na Slovensku a v Maďarsku rozhodnete a dohodnete s Ruskom.“
Presne. Existuje seriózna pochybnosť, že dynamika leta (zimy, jari) 2024 zodpovedá tomuto scenáru?
