Autorka je spisovateľka
Nie je podstatné, prečo som tam šla. Bol to zájazd, akých je v lete neúrekom, ale pre mňa prvý organizovaný. Trval od stredy do nedele a išli sme autobusom. Do Rimini, na tri dni.
Pani predo mnou už krátko po nástupe debatuje s novou kamarátkou o politike – chvalabohu, že vládnu títo, tí druhí by nám zobrali dôchodky.
Aj na ceste k moru sa ľudia zbližujú nadávaním na pomery, na zbytočné haló okolo kultúry, čo by tí herci chceli, dobre vieme, koľko berú za seriály, premiérov organizmus je silný a spoločné modlitby sú zázrak.
Snažím sa zaspať. Po nočnej jazde sme tam. Delegátka zvestuje základné informácie a dolámaní cestujúci sa dozvedajú, že ak chcú ležadlo, na tie tri dni si ho musia zaplatiť.
V podmienkach to nebolo. Väčšina nezaplatila. Rozhodli sa chodiť na verejnú pláž. Nachádza sa mierne od ruky, ale v poriadku. Ja a ďalších jedenásť ľudí sme si ležadlo kúpili.
Podvečer kráčam popri vode a vidím plakať ženu z nášho zájazdu chudobných. Nechápte to doslovne. Chcela som to tak napísať.
„Prvý raz vidím more, táto dovolenka, to som si vymodlila, vymodlila som si to, “ hovorí. Má pred šesťdesiatkou. Zalamuje rukami, aký je k nej život štedrý.
Dotýka sa ma to. Som smutná. Spolu s vnučkou s nadváhou a ústami nonstop zašpinenými od čokolády naberajú vodu do plastových fliaš. Chcú ich priniesť domov, pre deda, lebo má psoriázu.
Aj zraniteľní potrebujú pochopenie
Viem o rozprávke, v ktorej sa kráľ prezliekol za chudobného pocestného a putoval po krajine. Počúval, čo si o ňom myslia, a pozoroval, ako žijú. Prosím vás, poďte konečne niekto sem, prezlečte sa a vojdite do útrob miest a dedín, do krčiem, na trávnik obecného ihriska, do vidieckych ambulancií.
Kde je kráľ opozície prezlečený za žobráka, aby načúval týmto ľuďom – nech je to ktokoľvek, aby konečne pochopil, že ich nie je málo? Nie je to len niekoľko hrčiek v krupicovej kaši, nie sú to hlasy tých, ktorí neboli voliť, ale je to mnoho zrniek najdrobnejšieho piesku.
Kde je niekto, kto dokáže cítiť svoju krajinu takú, aká je?
Stretávajte sa s ľuďmi, ktorí sú takí zraniteľní, že o tom nemáte ani hmlistú predstavu, im sa prihovárajte. Nevedia jazyky a chodia do kostola, nečítajú, necestujú a držia sa hesla o vrabcovi v hrsti.
Ako dieťa som sa zaoberala otázkou, prečo v istých typoch filmov tí, ktorí sú vcelku rozumní, poslúchajú hlúpe príkazy hlúpeho šéfa. Dokonca sa ho boja. Vykonávajú jeho rozkazy, dávajú mu neobmedzenú moc a toto klišé sa ťahá naprieč filmami istého žánru ako červená niť. Nikto sa nevzoprel.
Keď prišlo na lámanie chleba, nevzoprela som sa ani ja. V istej vypätej situácii som sa nezastala hluchonemého, ktorému vulgárne nadávali. Agresor sa na mňa pozrel nenávistným pohľadom a hneď som bola celkom malá a vystrašená. Aj v tej chvíli som cítila svoju krajinu – v podobe vlastnej zbabelosti.
Neodsudzujte nevedomých, buďte s nimi
Rozdiel medzi mnou a väčšinou osádky cesty do Rimini bol vo vnímaní, vo vzdelaní, v koreňoch, v tom, ako vyhodnocujú hrozby zo svojho pohľadu. Ak to označíme za nedostatok inteligencie, nepohneme sa z miesta.
Nesmieme sa neusilovať o priblíženie. Nie je nás toľko, aby sme si to mohli dovoliť.
V jedno ráno na našom výlete padla otázka, či sa mi na raňajky ušli párky, lebo panej z Tešedíkova sa neušli. Obetný baránok do každej rodiny.
Slovenská chudoba tratí česť, a preto sa jej hoďme do náruče, počúvajme ju, nechcime ju zmeniť švihnutím prútika. Pokúšajme sa rozlúštiť jej reč a buďme prítomní. Hľadajme kľúč k perlám – vznikajú predsa zo zrniek piesku.
Tí ľudia majú deti, majú vnúčatá. Slovenská generačná chudoba ducha existuje a mocnie. Komu sa prihovárajú súbory pokojných viet na protestoch? Im nie.
Miera odsúdenia nevedomých stúpa. Kde je hodnotná agenda podporovaná pochopením v najširšom možnom zábere? Sme schopní len čítať komentáre na sieti a pohoršovať sa. Podpísať petíciu.
Každý sa ma pýta, čo mám teda robiť? Intelektuálne schopní profesionáli, sociológovia, politológovia, kde ste?
Opozícia, vidiek na vás čaká!
Netreba ísť do Rimini, stačí prísť trebárs na Hornú Nitru. Úlohou opozície je spochybňovať vládne strany, ale rovnako je neotrasiteľnou konštantou prezentovať sa ako alternatívna vláda a neustávať v dôveryhodnej verejnej diskusii s občanmi. Rozprávať sa a počúvať, lebo vy ste tí, čo sa musia priblížiť. Potrebujeme vás. Budem vás navigovať.
Najlepšie by bolo, keby ste dorazili autobusom, ale autobus z Bratislavy do Prievidze nechodí. Vlakom sa dá, bárs sú výluky. Ale nemajte strach, nie sme vo Francúzsku, aby sa nám zo dňa na deň vzbúrili železničiari, takže nejako sa sem isto dostanete.
Množstvo spoločenského uznania pre tých, ktorí tvoria základňu duchovnej výbavy štátu a sú aj v malých mestách, sa scvrkáva na minimum a v opozičných kanceláriách hlavného mesta sa hľadajú stratégie a kultivované riešenia.
Koľajnice sa roztekajú, deti priberajú, a nezdaniteľná časť základu dane v našej krajine má v tomto roku výšku päťtisíc šesťsto štyridsaťšesť eur.
