V týchto dňoch si pripomíname 80. výročie vypuknutia Slovenského národného povstania. Množstvo podujatí, ktoré sa konajú po celej krajine, je spomienkou na hrdinský čin miestneho odporu proti utláčajúcemu, autoritárskemu a okupačnému nacistickému režimu.
Počas našich ciest po Slovensku vidíme väčšie či menšie pamätníky tomuto významnému míľniku slovenskej histórie. Námestia a ulice, ktoré hrdo nesú prívlastok „SNP“, sú takmer v každom meste a dedine. A tak je to správne.
Veď SNP odhalilo skutočnú povahu slovenskej duše, ktorá nadovšetko miluje slobodu. SNP bolo reakciou Slovákov na neprávosť, teror a zverstvá páchané na tomto národe okupantmi a ich domácimi vazalmi.
SNP bolo jednou z najväčších operácií odporu proti nacizmu v Európe. A napriek tomu, že nebolo vojensky úspešné, aj keď dokázalo odolávať obrovskej presile okupantských síl celé dva mesiace a podporovať spojencov tým, že odklonili tisíce nacistických jednotiek z iných miest frontu, historicky má obrovský význam. Pomohlo postaviť Slovensko na stranu víťazov druhej svetovej vojny.
Keď nad tými udalosťami rozmýšľame, nedá sa ubrániť myšlienke „ako sa títo muži a ženy Povstania cítili?“ Samozrejme, že museli byť odvážni, odhodlaní a z dnešného pohľadu možno až nerozvážni. Ale určite sa museli aj báť, a dúfať, že niekto im predsa len pomôže. Dúfať, že na svete sú ľudia, ktorí im predsa musia prísť na pomoc.
Komunistický režim po roku 1948 presviedčal ľudí len o jednom – sovietskom naratíve histórie, a vymazal všetky zmienky o západných spojencoch.
Ale história je nekompromisná a objektívna pravda napokon vždy vyjde najavo. Ľudia dnes vedia, že bez pomoci Západu by Červená armáda, so všetkou svojou odvahou, bola v zásadne inej a značne ťažšej situácii.
Spojené kráľovstvo a USA pomáhali Slovensku napriek zemepisnej vzdialenosti tonami vojenského materiálu, zdravotníckych zásob, spravodajskou podporou, ale aj priamym zapojením vojakov a kománd z operácií ako Windproof, Amsterdam a Daves v okolí Banskej Bystrice.
Okrem toho aktívne pôsobili Česi, Francúzi, Rumuni a ďalší. Nezabúdajme na úlohu československej exilovej vlády v Londýne a jej ministra obrany Rudolfa Viesta, ktorý priletel z Anglicka, aby velil 1. československej armáde na Slovensku.
Nezabúdajme na Čechov a Slovákov, ktorí bojovali v britskom kráľovskom letectve RAF proti Luftwaffe zo vzduchu, a s partizánmi a armádou pod velením generála Viesta na zemi. Nezabúdajme na statočné francúzske jednotky a partizánov (kontingent 460 mužov a žien), ktorí bojovali proti nacistickej presile v okolí Vrútok a Strečna.
A nezabúdajme ani na rumunskú armádu, ktorá počas 1944 - 1945 pomáhala oslobodiť Slovensko a ktorej mnohí bojovníci sú pochovaní na vojenskom cintoríne vo Zvolene.
V tomto boji za slobodu a proti tyranii a útlaku vidieť prvé pohyby veľkej demokratickej aliancie, ktorej sú dnes Slováci, Američania, Briti, Francúzi, Česi, Rumuni a ďalší členmi – aliancie NATO, ktorá nám poskytuje kolektívnu záruku vzájomnej podpory a bezpečnosti pred akýmkoľvek nepriateľom.
A cez príklad SNP vidíme ten istý impulz túžby po slobode, ktorý dnes vedie naše národy k podpore Ukrajiny v jej zápase proti ruským okupantom a utláčateľom od celoplošnej invázie vo februári 2022.
Slovenské národné povstanie zostáva symbolom hrdinskej minulosti Slovenska, majákom pre súčasnosť a vzorom do budúcnosti. Nikdy nezabudneme.
Rudolf Jindrák, veľvyslanec Českej republiky
Pascal Le Deunff, veľvyslanec Francúzskej republiky
Calin Fabian, veľvyslanec Rumunska
Nigel Baker, veľvyslanec Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska
Gautam Rana, veľvyslanec Spojených štátov amerických
