Zatiaľ čo svetová geopolitická komunita šúcha nohami v očakávaní iránskej odvety Izraelu za odstreleného teroristu v Teheráne – víkendový útok Hizballáhu stále nie je „onô“ – ťažisko obáv i kladenie strategických otázok sa presunulo opäť na Ukrajinu.
Nálety ruských rakiet a dronov nemajú čo do kombinácie plošnosti a masívnosti zrejme precedens od začiatku vojny.
Keďže detonácie otriasali aj hlavným mestom (a spôsobovali výpadky energií aj vody), slovensky špecifický úvod do témy – všade inde by bol zbytočný a absurdný – je srdečný pozdrav všetkým, ktorí hovorili a hovoria, že „v Kyjeve nie je vojna“.
Zvlášť od starostu Klička, ktorý sa nevie dočkať, až mu slovenský premiér odpovie na pozvanie, ktoré mu poslal.
A teraz vážne. Plošné bombardovania s desiatkami obetí, zničených budov a požiarov i ďaleko za frontom tvoria jeden z kľúčových argumentov, prečo je deravá teória tzv. zamrznutého konfliktu. Nie je to trvalo udržateľné „riešenie“ ani napriek tomu, že – v nedostatku iných reálnych scenárov – ho mnohí pokladajú za najpravdepodobnejší.
Len chvíľu sa dá argumentovať, že sto rakiet a sto dronov (Zelenskyj) je zlomok proti arzenálu, ktorý „vypustil“ Irán pred mesiacmi proti Izraelu. Ba sto a sto je menšia palebná sila, než akú vystrieľal včera Hizballáh na sever Izraela.
Obrovský rozdiel, samozrejme, je, že Ukrajina nemá adekvátnu, „slušnú“ protivzdušnú obranu.
Aj tento ďalší z barbarských – keďže nerozlišujú medzi civilnými a vojenskými cieľmi – útokov by takto mal byť budíček. A zafungovať ako „refresher“ už zabudnutých úvah, či o vytvorení bezletovej zóny, alebo o povolení používať najmodernejšiu západnú techniku aj proti strategickým cieľom v hĺbke ruského tyla.
Keďže zvlášť po Kursku je zrejmé, že najďalej, pokiaľ je Kremeľ schopný zájsť vo vyhrážkach (globálnou) jadrovou vojnou, sú statusy šialeného Medvedeva, najnovší útok by mohol byť „game changer“.
Totiž predstava, že raz či dva razy do mesiaca – podľa toho, ako sa Putin vyspal – si Rusko urobí strelecký deň nad Ukrajinou, je neprijateľná ešte aj v prípade, že morálna bilancia Ukrajina – Rusko by nebola 100 : 0 – ale „vyrovnanejšia“.
Aha. Tí, ktorí nevedia, že v Kyjeve je vojna, môžu ešte morfondírovať, že šahídov a kinžalov by teraz bola Ukrajina ušetrená, keby nechali Kursk na pokoji. Nuž, po prvé je to číra špekulácia. A po druhé morálne nepriestrelné je, že na obranu všetkými spôsobmi a taktikami má Ukrajina absolútny nárok.
