Dnes je nemožné pripomínať si osemdesiate výročie Slovenského národného povstania a nehovoriť pritom aj o ruskej agresii proti Ukrajine.
Na oslavách výročia budú mať bezpochyby prejavy aj politici, ktorí nám tvrdia, že dnes netreba štuchať do Ruska, lebo vtiahneme Slovensko do vojny. Že treba kúpiť mier a cena, ak ju zaplatia Ukrajinci, nie je až taká podstatná.
Nie je možné hovoriť o udalosti, ktorá zachránila Slovensko pred tým, aby bolo spláchnuté históriou ako kolaborant do poslednej chvíle verný nacistickej mašinérii, bez poukázania na paralelu s ruskou agresiou.
Preto o tom hovorme. Namiesto potriasania rukou s ruským veľvyslancom a kladenia vencov. Namiesto toho, aby si falošní mierotvorcovia pozerali dobové tanky a výzbroj, bez ktorých by nacistov Spojenci neporazili. Ale keď ide o Ukrajinu, tak tvrdia, že vojenská pomoc pre napadnutú krajinu je vlastne predlžovaním boja.
Áno, predlžovanie boja za slobodu.
Bez historických poučiek, ktoré pochopí veľká časť obyvateľstva, oslavy nebudú ničím iným ako estrádou a opakovaním partizánskych príbehov, na ktorých sa priživí zopár politikov a prezident, ktorý zhodou okolností pochádza z centra Povstania.
Fašisti neboli len Nemci
Žiakom základných škôl učitelia vysvetľujú, že SNP sa odohralo v roku 1944, počas druhej svetovej vojny. Slovensko bolo vtedy spojencom nacistického Nemecka, ale mnohí ľudia nesúhlasili s fašizmom a chceli bojovať za slobodu.
Boj v tomto vysvetlení stelesňujú partizáni, ktorí sa postavili fašistom a obetovali svoje životy za lepšiu budúcnosť.
