Šachy majstra Zelenského (komentár)

Nasleduje kuchynská geopolitika, avšak, kto je dosť sebavedomý, že jeho uhol pohľadu na Ukrajinu má dosť hĺbky, výšky a odstupu, mohol by nadobúdať jeden čoraz intenzívnejší pocit. Konkrétne, že Zelenskyj hrá vysoké šachy.

Vyzerá to diskutabilne - naozaj politizuje s vedomím, že následkom môže byť aj plošné bombardovanie pol Ukrajiny?

V poslednom čase sa však zbierajú znamenia, že akcelerácia – alebo, ak chcete, eskalácia – udalostí nevyzerá ako spontánny pohyb, ale skôr ako stratégia podriadená jedinému „fatálnemu“ dňu: Piatemu novembru.

Totiž (keďže autor podľa seba súdi teba) keby chcel „dokopať“ spojencov, aby mu povolili bojovať rovnakými zbraňami, akými nepriateľ-agresor útočí na jeho krajinu, tak by konal presne tak, ako koná Zelenskyj.

Kursk, Belgorod, predmestia Moskvy, Saratov, sú všetko nápovedy a výkričníky do tváre Západu, ktoré by mu mali hneď a zaraz – nie o tri mesiace ani pol roka - zjaviť riešenie triviálnej bezpečnostnej trojčlenky.

Čiže ak do dňa amerických volieb Ukrajine nerozviažu ruky (aj nohy), môže sa stať – a zrejme sa aj stane – že zviazané zostanú už naveky. Čo môže mať, respektíve ešte pravdepodobnejšie bude mať, veľmi temné bezpečnostné konzekvencie. Najprv pre Európu (a extra zvlášť, samozrejme, bezprostredných susedov Ukrajiny), avšak možno aj celú zemeguľu.

Snívanie, akože ďalší mandát Trumpa nedelí ani nenásobí, „toto je predovšetkým európska vojna a Európania ju musia vyhrať“, si môže dovoliť Timohty Snyder, ale nikdy nie Zelenskyj.

Ani racionálnejšia úvaha, že skutočný „watershed“ nie je 5. november, ale až 19. január, čo je posledný deň úradovania Joe Bidena, nie je bohviečo. Hoci na takpovediac „last rite“ dekréty typu amnestia pre syna Huntera je určený posledný týždeň vládnutia, legitimita dekrétu z 18. januára, že Ukrajinci môžu páliť za Ural, až do Vladivostoku, bude politicky taká nízka, že ak to Trump bude chcieť skrečovať, a prečo by nechcel, bude to mať omnoho jednoduchšie.

Ešte aj keby, ako sa dá od Trumpa spoľahlivo očakávať, pri tom pošliapal šesť ústavných zvyklostí platných od Thomasa Jeffersona.

Isteže, armáda lobistov, politikov, „thintankistov“ v angažmáne Zelenského dnes pracuje na zadaní priviesť Trumpa na lepšie myšlienky. To však nie je záruka ničoho.

Pravdepodobnosť, že prezidentom USA sa stane bezhodnotový, nevypočítateľný obdivovateľ diktátorov, síce nástup Harrisovej stláča na najnižšiu úroveň za jeden a pol roka, ani to však nič neuberá zo strategického imperatívu presvedčiť Bidena, aby sa zásadne vyjadril ešte pred 5-novembom.