Nad krakovskou lúkou Blonia sa týči umelo navŕšený kopec. Rovnako ako najvyšší vrch Austrálie nesie meno poľského národného hrdinu Tadeusza Kosciuszka. Jeho príbeh vrátane účasti na americkej vojne za nezávislosť a neskoršieho víťazstva nad vojskami ruskej cárovnej v bitke pri Raclawiciach, môžete zažiť v múzeu pod kopcom, ktorý podľa zvláštnej krakovskej tradície postavili na pamiatku Kosciuszkovi.
Príbeh jeho detstva nájdete po kúskoch poschovávaný za miniatúrnymi dvierkami, o jeho prvej, nešťastnej láske Ludwike Sosnowskej vám hlasom herečky prerozpráva sama, a potom sa s Kosciuszkom vydáte na plavbu cez Atlantik za kormidlom zaoceánskej lode, kde pokojné plynutie času na poľskom vidieku vystrieda hluk rozbúreného mora. Zlomovým bodom výstavy je scéna z krakovského námestia, kde už skúsený vojenský veliteľ Kosciuszko zloží prísahu a postaví sa do čela protiruského povstania.
Z dobrodruha sa stáva hrdina, vzor vlastenca. S tým opúšťame pevnosť, v ktorej sa múzeum nachádza, a vystupujeme na zelený kopec navŕšený nad ňou, ovinutý bielymi štrkovými chodníčkami. Pod kopcom Kosciuszka sa rozprestiera krásny Krakov a pri pohľade naň človek chápe, prečo by zaň niekto chcel bojovať.
V bezvedomí
Podobný pocit možno zažijete, keď sa pozriete z Bradla dole na kopčeky kopaničiarskeho kraja, po ktorých sa ako chlapec potuloval Milan, budúci dobrodruh, z ktorého sa neskôr stane hrdina, vzor vlastenca.
O storočie po Kosciuszkovi sa na myjavských kopaniciach začal príbeh, ktorý nie je o nič menej svetový, napínavý a inšpiratívny než príbeh poľského hrdinu. V jeho rodnom dome dolu v Košariskách vám ho síce prerozprávajú, ukážu vám repliku izby v jeho parížskom byte, suveníry z Tahiti aj astronomické prístroje, ale nebudete mať pocit, že ste sa stretli so Štefánikom.
