Autorka je docentkou Poľskej akadémie vied a výskumnou pracovníčkou Inštitútu demokracie CEU v Budapešti
Od svojho nástupu do funkcie v decembri 2023 poľský premiér Donald Tusk opakovane odsúdil protekčný systém zavedený počas predchádzajúcej vlády strany Právo a spravodlivosť (PiS).
Tusk prisľúbil, že bude hnať k zodpovednosti „všetkých, ktorí zneužili moc a okradli poľský štát“, a predložil zdrvujúci zoznam údajných pochybení strany PiS pod vedením Jaroslawa Kaczynského.
Medzi tieto pochybenia patrí plytvanie obrovskými sumami na nové letisko v strednom Poľsku, neefektívne manažovanie štátom kontrolovanej rafinérie PKN-Orlen, používanie verejných inštitúcií ako nástroje propagandy, nákup špionážneho softvéru na sledovanie politických oponentov, obsadzovanie štátnych spoločností lojalistami a využívanie verejných peňazí na stranícke účely.
Vyčistenie poľského politického systému bude náročná úloha. Kroky Tuska však naznačujú posun k transparentnejšiemu politickému systému a odklon od trendu porušovania zásad právneho štátu. Tento prístup dáva nádej aj ďalším krajinám, ako je Maďarsko, kde sa korupcia hlboko zakorenila.
Korupčné prepojenia Viktora Orbána a Jaroslawa Kaczynského sú si nápadne podobné. Obaja lídri vytvorili neformálne mocenské štruktúry ktoré oslabovali demokraciu a viedlo k vyšetrovaniu podľa článku 7 zo strany Európskej komisie.
Ako je vôbec možné trieto trendy zastaviť?
V Poľsku aj v Maďarsku narušenie inštitúcií a mechanizmov kontroly a protiváh umožnilo vzostup neformálnej moci. Korupcia na najvyšších úrovniach sa ignorovala a orgány činné v trestnom konaní sa stali pasívnymi, čiastočne v dôsledku zaujatosti prokuratúry.
Napríklad značné finančné prostriedky smerovali do kruhov Zbigniewa Ziobru, Kaczynského ministra spravodlivosti, bez politického dohľadu. Výrazne bol zneužitý Fond spravodlivosti, určený na pomoc obetiam trestných činov a rehabilitáciu väzňov. Cez tento fond financovali skupiny lojálne Ziobrovi vrátane jeho strany Jednotné Poľsko, ako aj inštitúcie podporujúce Kaczynského koalíciu.
Vplyvní jednotlivci a štátne spoločnosti prevzali nezávislé médiá vrátane silne spolitizovaného poľského verejnoprávneho vysielania a využívali túto mediálnu moc na umlčiavanie kritikov.
Hoci formálne zásahy štátu do médií v Poľsku zostali relatívne obmedzené, vláda PiS prenikala do médií cez klientelistické siete a nekontrolované finančé dohody. "Klenotom" tohto úsilia bola „repolonizácia“ vydavateľstva Polska Press štátom kontrolovaným ropným gigantom PKN Orlen, ktorý viedol Kaczynského spojenec Daniel Obajtek.
Hoci Kaczynski svoje plány nedotiahol, rozsah a hĺbka klientelistickej korupcie sú obrovské a potrvá dlhší čas, kým sa všetky prepojenia odhalia.
Audítori ktorí skúmajú verejné výdavky počas vlády PiS, už identifikovali podozrivé a potenciálne nezákonné výdavky vo výške sto miliárd zlotých (približne 23 miliárd eur). Kaczynski údajne trval na tom, že len politicky lojálne osoby by mali zastávať funkcie vo verejnej správe a štátnych podnikoch a podľa toho aj postupoval.
Aj s odstupom času PiS odmieta akúkoľvek vinu alebo zodpovednosť. Kaczynski tvrdí že podpora ktorú jeho vláda rozdala rôznym inštitúciám, nie je nezákonná ani v rozpore s verejným záujmom.
Ako opraviť volebnú autokraciu?
V Maďarsku je situácia ešte zložitejšia. V roku 2022 EÚ oficiálne označila vládu Viktora Orbána za „volebnú autokraciu“ pre oslabenie všetkých demkratických aspektov štátu, najmä systém bŕzd a protiváh. Orbánova stratégia sa opiera o monopolizáciu štátu aj hospodárstva zhora nadol, pričom súkromné nadácie slúžia ako nástroje na získavanie verejných peňazí.
Miliardy forintov z peňazí daňových poplatníkov prúdili do platforiem, ako je Centrum pre základné práva vlastnených spoločnosťou Jogállam és Igazság Nonprofit Kft. Tieto inštitúcie „vystupujú“ ako vládou organizované mimovládne organizácie (GONGO), ale v skutočnosti slúžia na legitimizáciu a propagáciu posolstiev Orbánovej vlády a zároveň chvália výsledky jeho strany Fidesz.
Centrum pre základné práva je navyše napojené na zahraničné siete s pochybným pozadím vrátane poľského katolíckeho think-tanku Ordo Iuris a s Trumpom spojenej organizácie CPAC, ktorých cieľom je šíriť protizápadné naratívy pod rúškom „konzervativizmu“ po celom svete.
Rozsah únosu demokracie zanechal v mnohých Maďaroch pocit rezignácie na úplnú nadvládu Orbána a jeho spojencov. Jeho propagandistická mašinéria, ktorá nemá v EÚ obdobu, podnecuje konšpiračné teórie. Zdá sa, že jedno z posledných nezávislých médií v Maďarsku, RTL Klub je ohrozené po tom, ako nemecký mediálny podnik uzavrel strategickú dohodu so štátnou spoločnosťou 4iG.
Napriek tomu existuje východisko
Rýchle kroky Donalda Tuska proti sieti PiS v Poľsku nezostali bez povšimnutia v Maďarsku. Péter Magyar, populárny vyzývateľ Orbána, vyzdvihol Tuskovu úlohu v boji proti vnútornému klientelizmu. „Oligarchovia, zločinci z NER-u, sledujte Poľsko“, napísal na sociálnych sieťach.
Magyar tiež oznámil, že jeho strana TISZA sa plánuje pripojiť k európskej prokuratúre a zriadiť „digitálne spovednice“, kde by občania zapletení s režimom Fideszu mohli anonymne zdieľať informácie o zneužívaní moci touto stranou. Hovorí sa aj o vytvorení spolupráce medzi občanmi a investigatívnymi novinármi s cieľom odhaľovať Orbánov skorumpovaný režim.
To všetko však závisí od toho, či Magyar, alebo iná opozičná strana porazí Orbána vo voľbách v roku 2026. Ktokoľvek sa stane premiérom po Fidesze, bude musieť napodobniť zmeny, ktoré sa v súčasnosti odohrávajú v Poľsku, a zmeniť politickú kultúru Maďarska.
Péter Magyar musí upustiť od nepriateľského postoja voči občianskej spoločnosti a médiám, ktorý je charakteristický pre Orbánovu vládu. Namiesto démonizácie investigatívnych novinárov by mal Magyar podporovať kultúru vzájomnej tolerancie.
Okrem toho by TISZA mala využiť svoj mandát v Európskom parlamente na presadenie zmysluplných opatrení EÚ proti ovládnutiu médií v strednej a vo východnej Európe.
Hoci Tuskovo úsilie bojovať proti klientelizmu v Poľsku by mohlo slúžiť ako vzor pre Maďarsko, úloha postaviť Kaczynského režim pred súd je náročná a v Maďarsku bude po Orbánovom páde ešte náročnejšia.
Cesta k zotaveniu oboch krajín sa môže zdať dlhá a náročná, ale na konci tunela sa už črtá, aj keď troška oneskorene, nádej.
