Autor pracuje na Útvare hodnoty za peniaze na Ministerstve financií SR.
Na Slovensku desiatky tisíc ľudí pracujú na živnosť, aj keď v skutočnosti môže ísť o bežný pracovný pomer. V Európskej únii vynikáme počtom fiktívnych živnostníkov.
Výhody pre živnostníkov, ktoré majú podporiť malé podnikanie, využívajú niektoré firmy na znižovanie odvodov, čím štát prichádza o stovky miliónov eur, zamestnanci prichádzajú o práva, ochranu a dôchodok.
Firmy týmto spôsobom získavajú výhodu nedodržiavaním pravidiel, čo poškodzuje konkurenčné prostredie a vytvára tlak na ostatných zamestnávateľov, aby tiež zamestnávali fiktívnych živnostníkov.
Toto bol záver analýzy, ktorú sme na ÚHP publikovali v máji 2024. Reagoval na ňu INESS komentárom, ktorý nás obviňuje zo zlej interpretácie čísel, subjektívnych definícií, zaujatosti a pripisuje nám ciele a tvrdenia, ktoré nikde nezazneli.
INESS tvrdí, že sa vláda chystá zvýšiť zdanenie živnostníkov a ÚHP tento nepopulárny krok pomáha "zakryť pláštikom argumentu o fiktívnych živnostníkoch". Naša analýza je celá len o fiktívnych živnostníkoch, ktorí tvoria asi tretinu všetkých aktívnych živnostníkov, a nezameriava sa na živnostníkov všeobecne.
O zvyšovaní daňovo-odvodového zaťaženia pre živnostníkov nikde nepíšeme. Po publikovaní našej analýzy som bol v dvoch televíznych diskusiách so zástupcami Slovenského živnostenského zväzu. Zhodli sme sa, že fiktívne živnosti sú problém a v žiadnom bode som nemal pocit, že by našu analýzu zobrali ako útok na živnostníkov.
Viceprezident SZŽ Ján Pálenčár povedal: „Musíme sa na to pozrieť aj z toho pohľadu, keď záujemca o prácu je konfrontovaný s tým, že zamestnávateľ ho prijme len na živnosť. Toto považujeme za veľmi neseriózne, neférové a je to nakoniec aj protizákonné. Túto naozaj by si mal štát tú svoju kontrolnú úlohu plniť intenzívnejšie a sprísniť tresty takýchto fiktívnych živností.“
INESS tvrdí, že „falošný živnostník neexistuje“, vraj ide o výmysel ÚHP a „ľavicovo orientovaných subjektov“.
Falošní (resp. fiktívni) živnostníci však naozaj existujú na Slovensku aj v ostatných krajinách EÚ. Téme sa však venuje napríklad aj OECD : „Niektorí zamestnávatelia môžu úmyselne zle klasifikovať zamestnancov, aby sa vyhli daňovým povinnostiam, odborom, aby presunuli riziká na zamestnancov alebo aby získali konkurenčnú výhodu.“ INESS však „nie je jasné, prečo by takáto efektívnosťou motivovaná optimalizácia využitia vzácnych zdrojov mala byť spoločenským problémom“.
Na ÚHP si nemyslíme, že obchádzanie zákonov máme nazývať efektívnosťou. Ak firma získa konkurenčná výhodu cez obchádzanie Zákonníka práce, poškodzuje firmy, ktoré zákonník práce dodržiavajú.
Zapieraním rozdielov medzi fiktívnymi živnostníkmi a živnostníkmi, ktorí reálne podnikajú, ohrozuje živnostníkov INESS, nie ÚHP. Ak nebudeme odlišovať podnikanie od špekulatívneho "zamestnávania", o výhody môžu prísť všetci živnostníci, nie len fiktívni. Na ÚHP rozdiel vidíme a v analýze píšeme, že nižšie daňovo-odvodové zaťaženie živnostníkov má svoje opodstatnenie.
INESS opakovane používa argument dobrovoľnosti. ÚHP vraj ignoruje „vôľu občana slobodne si zvoliť iný rámec na vykonávanie svojej činnosti, než je rámec Zákonníka práce“. Tento argument vychádza z neznalosti zákona aj z nepochopenia fungovania sociálneho a zdravotného systému.
Či sa zamestnávateľ a zamestnanec na práci na živnosť dohodli, nie je relevantné. Závislá práca musí byť vykonávaná v pracovnom pomere podľa Zákonníka práce. Je pravda, že rozlíšenie závislej práce od podnikania nie je vždy jednoduché. Preto musí individuálne prípady riešiť inšpektorát práce.
Tvrdiť však, že odlíšenie závislej práce od podnikania nie je vždy jednoznačné, a preto problém neexistuje, je ako tvrdiť, že domáce násilie neexistuje, pretože nie vždy ho vieme dobre definovať.
Prácu na živnosť INESS prezentuje ako voľbu vzdať sa výhod zamestnancov výmenou za nižšie odvody. Podstatou solidárneho zdravotného systému je, že tí, ktorí môžu (zdraví pracujúci) financujú zdravotnú starostlivosť aj pre tých, ktorí ju potrebujú, ale nemajú na ňu peniaze (najmä dôchodcovia).
Na báze dobrovoľnosti by solidárny systém nikdy nemohol fungovať, pretože by v ňom zostali len chronicky chorí a starí ľudia, ktorí starostlivosť najviac potrebujú, ale nemal by ju kto financovať. Preto sú odvody povinné. Opäť nejde o slovenskú chybu, ale o európsky štandard. Môžeme mať rozličné názory na výšku odvodov, nič to však nemení na povinnosti platiť ich. Dnes môže napríklad dobre platený programátor platiť nižšie zdravotné odvody ako predavač v potravinách – vďaka fiktívnej živnosti.
Na ÚHP naše analýzy publikujeme s vedomím, že môžeme byť kritizovaní. Veríme, že verejná debata pomáha tomu, aby v priestore vynikli najlepšie argumenty a tak ovplyvnili verejné politiky. Fungovať to však môže, len ak verejná debata prebieha v dobrej viere – ak druhej strane nepripisujeme vymyslené ciele, nevymýšľame si závery, ktoré nikde nezazneli, alebo ak neignorujeme odborný konsenzus.
Na optimálnu výšku zdanenia alebo rolu štátu v ekonomike neexistuje v ekonómii jednoznačná odpoveď. Žiadna seriózna ekonomická literatúra však nespochybňuje potrebu dodržiavania pravidiel a zákonov ako nevyhnutný predpoklad fungujúcej ekonomiky.
Text je súkromným názorom autora.
