Ak existuje podozrenie proti Zelenskému, že svoje rozhodovanie na všetkých frontoch (komunikácia, obrana aj útok) prispôsobuje cieľu minimalizovať riziká vyplývajúce z prípadnej zmeny v Bielom dome, tak ešte násobne podozrivejší z fixácie na 5. november je Netanjahu.
Keď sa rokuje o prímerí, „transakčné“ predstavy Hamasu sú z takej virtuálnej reality, akoby predmetom rokovaní neboli podmienky prepúšťania rukojemníkov, ale kapitulácia Izraela. Áno, správny je tvar „prepúšťanie“, nie prepustenie, keďže Hamas vôbec nepripúšťa taký obchod, že by pustil na slobodu všetkých naraz.
Pokoj zbraní by počnúc Benom Gurionom cez Meirovú, Šarona, Rabina – ten dohodol jeden mier s Arafatom –, Peresa atď. nevyrokoval žiadny premiér Izraela.
Korunný argument, o ktorý sa opiera Netanjahu, však má dieru. Totiž obava (predstava), že ak Izrael nebude držať plne pod kontrolou hranicu Egypt/Gaza, tak v akejsi podobe sa môže zopakovať tragédia zo 7. októbra, či nejaká iná, ešte horšia bezpečnostná havária, je nezlučiteľná so všetkými vedomosťami a informáciami o Izraeli. Bodka.
