Autor je filozof a bývalý politik a poslanec Európskeho parlamentu
Je to už po tretíkrát, čo Robert Fico vystúpil v role nového ideológa. Urobil tak vo svojom prvom vystúpení po atentáte, potom na oslavách cyrilometodskej misie na Devíne a teraz zasa na oslavách 80. výročia SNP v Banskej Bystrici.
Ideologický kokteil
Obsah jeho prvého vystúpenia som práve tu v denníku SME nazval „manifestom národného konzervativizmu“ (a musel som sa až zasmiať, keď o dva dni Tibor Gašpar zaradil verejne Smer medzi „národno-konzervatívne sily“).
Cyrilometodskú misiu zasa zlegendizoval ako kontinuitu našich dejín (pričom v skutočnosti bola práve symbolom ich diskontinuity) – čím však len chcel povedať, že túto kontinuitu tvorí rímsko-kresťanská tradícia a tak je celkom prirodzené, že to, čo ona pokladá za „normálne“, by malo aj celé Slovensko.
Samozrejme, myslel na „nenormálnosť“ všetkého moderného a tak aj vyzval na tvorenie hrádze proti všetkému „progresívnemu a liberálnemu“. Prosto a jednoducho: árenduje si celé pole konzervatívnych, klerikálnych a nacionalistických tém a postupne sa pasuje za ich reprezentanta.
A ako som už viackrát napísal, pekne ich ešte pomixuje aj s normalizačno-husákovskou nostalgiou: veď aj široký tábor tých, čo normalizáciu vnímali pozitívne alebo neutrálne (najmä v súvislosti s veľkorysou sociálnou, bytovou a industriálnou politikou, ktorú si Slovensko „užívalo“ aj ako napĺňanie nového federálneho usporiadania a aj pod racionálnym manažmentom Petra Colotku).
K tomuto novému kokteilu nepochybne patrí aj geopolitika. A jej ideové kontúry načrtol práve v prejave v Banskej Bystrici.
