Udiali sa dve veci: oslavy Slovenského národného povstania a bezpečnostná konferencia Globsec.
Oslavy SNP sa konali v Banskej Bystrici a občas boli na nerozoznanie od folklórnych slávností. Globsec sa konal v Prahe, a nie v Bratislave ako v minulosti.
Na oslavách SNP boli všetci, teda okrem Andreja Danka, ktorý sa vraj urazil, aj keď Robert Kaliňák hovorí, že sa neurazil. Na Globsecu na druhej strane nebola žiadna z tých Ficových šťúk, ktoré mali rozčeriť stojaté vody diplomacie.
A naopak: na Globsecu boli všetci (akože svet a tak), a na oslavách SNP nikto. Žiadny z najvyšších predstaviteľov partnerských krajín. Teda ak za partnerské krajiny nechceme považovať Rusko a Bielorusko, čo hádam nechceme. (Zatiaľ.)
Namiesto osláv hrdinskej chvíle slovenských dejín plieskal bič, akoby sme boli vo Východnej. Teda nič proti Východnej, len je to iný žáner. Aj svetový mier je krásna myšlienka, len, ako na potvoru, stále je niekto proti.
Všetko za mier
Tak vás tu máme, bratři: Bratčikov a nejakí ľudia z Ruska a Bieloruska, lebo nikto iný neostal, nikoho iného nezohnali. Sovietske vlajky, Brat za brata, tance v uniformách, fašisti, z ktorých sú zrazu antifašisti.
Slovenské národné povstanie ako gýč, ako propagandistický nástroj, prezentované tak, ako sa nikdy nestalo.
