denníka vo Washingtone doslova povedala: „Mám pocit, že pôjde o zlomovú chvíľu, a to nielen pre Slovensko, ale aj pre moju stranu. Pôjde o dobrú príležitosť ukázať, že naša strana vyrástla, že záväzky, ktoré sme NATO a Európskej únii dali, nie sú iba vyhláseniami na kúsku papiera!“
Nemožno sa priveľmi čudovať, že piruety Mečiarovho hnutia si okrem amerických politikov čoraz častejšie všímajú aj americkí novinári. Ibaže Slovensko na informovaných Američanov pôsobí rozporuplným dojmom. Komentátor James Morrison zhrnul tieto pocity do jednej vety: „Slovensko je zasa raz topkandidátom, ale znovu sa vynorila záležitosť s Mečiarom.“ Irena Belohorská však spravodajcovi denníka Davidovi Sandsovi síce povedala, že Mr. Mečiar a jeho strana sa dopustili chýb, ale išlo vraj o chyby reflektujúce organizovanie vlády doslova z ničoho po „zamatovom rozchode“ s Českou republikou. „Pre nás byť vo vláde bolo veľmi ťažké, lebo sme sa učili vládnuť,“ povedala. Z týchto viet mali americkí čitatelia konzervatívneho denníka nadobudnúť zrejme pocit, že „detské choroby“ už mečiarovci prekonali a na všetko, čo sa počas ich „namáhavého“ vládnutia prihodilo, treba jednoducho zabudnúť, a ak najbližšie parlamentné voľby vyhrá HZDS, postaví vládu nebodaj superprofesionálnu, už bude všetko kóšer a hlboké nedorozumenie sa rozplynie.
