Dochované denníky sprvu bohorovného a potom ublíženého nemeckého vojaka Wilhelma Hoffmanna nás učia, čo všetko človek urobí pre prežitie. Napríklad 28. decembra 1942 po niekoľkých mesiacoch pred bránami Stalingradu videl perspektívu takto: „Som pripravený jesť aj mačaciu masť. Hovorí sa, že nie je zlá.“
Bez toho, aby sme sa priamo porovnávali s občanom Hoffmannom, o stotožňovaní sa s jeho cieľmi nehovoriac, aj my musíme hľadať neortodoxné postupy na hranici cynizmu či charakteru. V tomto prípade je to potreba nájsť zhodu s nejakým koaličným záujmovým vektorom.

Našťastie to nie je ťažké, bezprostredná úloha dneška znie politicky zlomiť SNS, respektíve v prvom rade jej predsedu. To sa síce nerovná pádu koalície ani zvráteniu tých najväčších škôd v podobe snahy o podrobenie štátu a zrádzania jeho existenčných zahraničnopolitických záujmov, ale aspoň sa nám trochu uľaví. A nielen nám.
Nevieme, či je správanie Andreja Danka indukované toxikomániou, patologickými osobnostnými črtami alebo inými faktormi, prípadne ich kombináciou, ale dve veci sú zrejmé aj navonok.