Autor je spisovateľ a teológ
Potom prišiel chlapík s aktovkou a položil ju na recepciu a povedal, že to je záloha za škodu. Zavolali ma, nevedeli, ako reagovať.
Zišiel som dole, pred recepčnou stál náš klient, Rus, ktorý si objednal celý hotel na oslavu svojej tridsiatky, vonku sa už stavalo šapitó pre Cirque du Soleil, ktorý si objednal. Opýtal som sa, o čo ide, a on zopakoval, čo už povedal recepčnej: v kufríku je 250-tisíc, záloha za škody.
Nevedel som, o čom hovorí, tak mi vysvetlil, že pozajtra ráno, keď sa jeho ruská oslava skončí, budeme mať zničené izby, bary, wellness, bude treba vysadiť nový trávnik, pretože „bude dobre, všetko zničíme“.
S majiteľom hotela v Courcheveli som sa letmo zoznámil počas hotelových raňajok na inom mieste a hovoril mi o svojej ruskej klientele, o bohatých faganoch, ktorí ničili luxusné hotely a vopred platili zálohu za odhadnutú škodu. Tak žijú, povedal mi, keď si natieral figový džem na domáce maslo na bagete. Pre nich je super, keď všetko rozbijú a keď sa rozbijú.
Nijaký plán nikdy nebol
Ruský životný štýl – čerpať zadosťučinenie a spokojnosť zo skazy a demolácie – sa stal súčasťou slovenského politického života. Keďže nijaký plán nikdy nebol a Roberta Fica alias diaľnicu do Košíc do roku 2010 nikdy skutočne nezaujímalo, čo bude potom, ako viesť krajinu, ako ju modernizovať alebo aspoň chrániť od prepadu, novou doktrínou sa stal ruský pocit: dobre bude, všetko rozbijeme.
Poznáme ho aj zo slovenských lyžovačiek, gulášov, letných a zimných chát, za menej peňazí a bez vopred vyplatenej zálohy, ako sa to museli naučiť Rusi v drahých alpských hoteloch, no podstata je rovnaká.
