Autor je sociológ
Potreba nádeje stvorila viery. Mnohé viery. Náboženské i politické. A veriacich, samozrejme. Tí si idú často po krku. Obrazne aj naozaj, z fanatizmu, pre moc a peniaze alebo z hlupáctva.
Dodávam, že je ich síce veľa, ale nie dosť na to, aby dielo dokonali. Vo svete mnohých vier je užitočný pohľad z vtáčej perspektívy. Vo vzájomnej previazanosti a odkázanosti spočíva nádej, v schopnosti rozprávať sa a spolupracovať. Hlásatelia nacionálneho izolacionizmu sú potkaniari, za ktorými kráčajú davy do priepasti.
Heslo dňa by malo znieť: Sme proti! Jeho skandovanie je však nanič, keď nenasleduje akcia na ceste konfrontácie s výzvami doby. Je ich veľa, sú známe (klíma, bieda, vojny...) a riešenia sprevádzajú obete a utrpenie. Rozdávať si to s výzvami má zmysel.
Ako v tejto situácii konať? Pripraviť sa na obranu liberálnej demokracie a civilizačnej príslušnosti. Predpokladá to však legitimitu spôsobov, výtlak nespokojnej verejnosti a lídrov. Výtlak a lídri sú úzky profil. V kritickom ohrození sa takmer vždy našlo jedno i druhé.
Jedno aj druhé sú však pod tlakom dobových interpretácií a nadobúdajú dikciu príbehov „dotváraných“ do podoby mýtov. Ladislav Kováč, skvelý slovenský evolučný biológ, tvrdí, že ľudia sú mýtotvorné a mýtofilné bytosti. Ľudská mýtofilnosť a mýtotvornosť však často slúžia predovšetkým potrebám aktuálnej moci a jej sklonu zneužívať dejiny.
Heslá o pôde a krvi, Bohu a národe sa stávajú zbraňami hromadného ničenia. To podstatné ostáva tajomstvom. Dávame mu rôzne mená, napríklad láska a kreativita, ale mená sú nanič, keď sa míňajú so životom.
A život stráca zmysel, keď chýba nádej, ktorá je namierená do budúcnosti. Hľadaj ju, kde chceš, ako môžeš a vieš, len pri tom neubližuj iným – sme JEDNO, včera, dnes aj zajtra. A keď ublížiš, prijmi svoj podiel viny a nezabudni povedať prepáč. Najlepšie živému. Kým je čas.
Povedali sme, že ľudská mýtofilnosť a mýtotvornosť slúžia predovšetkým potrebám aktuálnej moci pri zneužívaní dejín. „Pravdivá“ je však aj opačná interpretácia. Mýty sú dejiny, ktoré žijeme, a rezignovať na ich formatívnu a mobilizačnú rolu je číry nezmysel. Špecifickou súčasťou mytológie sú monomýty – príbehy hrdinov. Hrdinov, ktorí v krízových situáciách ponúkajú historický odkaz, návod na konanie. Máme takých pre súčasnosť?
