Neuveriteľné. Namiesto toho, aby Andrej Danko potichu v kúte žužlal chlieb s mačacou masťou a bol rád, že sa mu práve nikto nesmeje, vyrazil do druhého a tretieho kola. Najnovšie mu nestačí nárokovať si miesto predsedu parlamentu, ale koaličnému partnerovi by rovno diktoval postoje a nominácie.
Keďže sa asi zasa ocitol bez dozoru, nakrútil video, v ktorom zaútočil na poslanca aj ministra Hlasu a tvrdí, že koalícia musí pri odvolávaní Michala Šimečku prejaviť jednotu (lebo niečo) a „nevie si predstaviť“, aby Hlas nepodporil návrh SNS a Smeru.
Danko už mohol byť predsedom parlamentu. Aké vážne sú spory v koalícii a kto sú jej slniečkari? Čítajte Na tomto mieste hľadáme zhodu a môžeme sa o to pokúsiť aj teraz. S Dankom sa dá súhlasiť, že koalícia má hľadať zhodu, veď tým sa zásadne odlišuje od opozície – v mene držby a konzumácie moci hľadá zhodu, postupuje striktne v jej mantineloch a opatrne našľapuje, aby nerozkývala spoločnú plťku.
Lenže v praxi by to malo vyzerať tak, že ak koaliční politici považujú jednotný postup v nejakej veci za kľúčový, bez predchádzajúcej dohody sa žiadny návrh nepredloží. A už vôbec potom nebudem partnerovi vyčítať, že búra dojem jednoty, a obviňovať ho z ťažkých zločinov korupcie a lásky k „slniečkarom“.
Trochu to pripomína istého premiéra, ktorý si vymyslel plošné testovanie a potom na nás vrešťal, aby sme sa okolo neho zomkli.
