Autorka je režisérka
Poľské dožinky, ktoré oslavovali 8. septembra 1968 na varšavskom štadióne Dziesieciolecia, pripomínali spartakiádu v krojoch, defilé pracujúceho ľudu, zhromaždenie pracovitých roľníkov.
Ženy v sedliackych čepcoch, devy s vrkočmi ako remeň, rozjarení ženci s kosami na pleciach, mládenci v historických kostýmoch, stovky a stovky účinkujúcich defilovali pred komunistickými pohlavármi a davom na tribúnach. Dychovka hrala, stuhy viali, ruky sa dvíhali nad horúce hlavy, nohy krepčili. Nik netušil, aká hrôza o chvíľu vypukne.
V susednom Československu sa občania nedokázali spamätať z otrasu, akým bol vpád vojsk Varšavskej zmluvy. Denníky práve zverejnili informáciu, že Ústredný výbor KSČ schválil Moskovský protokol, čím sa prítomnosť cudzích vojsk na území štátu zlegalizovala.
Diváci poľských dožiniek o to nedbali a ak sa azda aj dralo na povrch znepokojenie nad týmto aktom násilia, utopili ho krígľami piva a zadusili pečenou klobásou.
Spartakiádnym hodom sa však prizeral aj šesťdesiatnik s aktovkou, v ktorej mal poľskú vlajku, pár stoviek letákov, fľašu s rozpúšťadlom a zápalky.
