Máločo si pán predseda vlády váži tak veľmi ako pravdu, ale je to tiež len človek a každý jeho verejný výstup treba trpezlivo rozpletať, ako keby sa nezbedné mačiatko zmocnilo hneď niekoľkých klbiek vlny. V ideálnom svete by sa tejto úlohy chopil moderátor kedysi verejnoprávnej televízie, ale nemožno mať všetko, pričom niekto to robiť musí.
Všetky problémy všehomíra i jeho slovenskej pobočky sú už vyriešené a teraz nejde o nič menšie ako o umenie. Jadrová otázka (riešená predovšetkým právnikmi) znie: smie sa tanečnica v rámci grantového projektu „triasť ako v tranze“?
Toto je už pokrok (po slovensky progres), lebo labilnejší člen koalície ešte pred týždňom mienil, že životná partnerka opozičného lídra Michala Šimečku Soňa Ferienčíková prevádzkuje „tanec pri tyči“. Ach, stále tá zle transponovaná túžba ovíjať sa okolo semafora! To už nie je ani bezpečné.
Koalícii patrí niečo ako ocenenie za prínos k umeniu: len vďaka nim väčšina obyvateľstva prvý raz v živote zazrela vskutku menšinový žáner, ktorým moderný tanec istotne je. Kto vníma toto umenie trochu dlhšie, aspoň dvadsať rokov (ako autorka článku), vie, že je to trochu náročnejšie na percepciu ako ordinácia v záhrade akejkoľvek farby. A keďže Fico a kolektív si o vlastnom elektoráte úprimne myslia, že konzumuje seno, stvorili jednoduchú nenávistno-závistnú linku: pozrite sa na tú nepochopiteľnú vec na javisku – na toto idú peniaze – ako sa vám to páči?
Dodatkom o tom, že sa Ferienčíkovej umením za posledného Smeru chválili v Bruseli, už nebudú svojmu voličovi motať hlavu. Že by tanečnica bez tyče mala svätý pokoj, len keby žila s niekým iným, musí patriť medzi tých tri až päť vecí na svete, ktoré sú Andrejovi Dankovi nepochybne jasné.
Vzdelávanie publika napreduje svinským krokom, lebo folkloristi následne poukázali na to, že klepať sa možno aj v rámci tradičného tanca, napríklad valaského rituálneho „Ovčieho zdychu “. (Prídu Huliak s Tarabom a škrtnú Východnú?)
Toľko novinky zo sveta tanca a možno sa vrátiť k politike. Žiada sa zvyčajná otázka: a toto ste ako dlho vymýšľali? Výnimočne je však odpoveď naporúdzi: najneskôr odkedy minister spravodlivosti Boris Susko zastavil mimovládnym organizáciám všetky dotácie na ľudskoprávne aktivity (koncom februára), vznikal „projekt“, ako odpáliť najprv Nadáciu Milana Šimečku a potom ako druhú muchu jednou ranou aj granty na tanec. Inak, múch je ešte oveľa viac, pretože Susko priškrtil aj množstvo bohumilých vecí, kde aktivisti roky suplujú štát, aby si dal spraviť audit, o ktorého výsledkoch museli tiež klamať a skladať puzzle kladivom.
Fico namiesto budovania štátu neprestajne živí svoju potrebu po niekom ísť. Teraz práve nie je zaujímavý ani Soros, ani prezidentka, ale rodina opozičného lídra. Z výsledkov teda vieme, že na Šimečku nič nenašli, hoci veľmi chceli.
