Keď sa povie Poľsko, znie to odťažito. Na rozdiel od Maďarska, všakáno. No jedno zamyslenie na motívy, aké externé vplyvy môžu mať potenciálne presah na slovenskú realitu, a... všetky zraky by sa mali uprieť na Varšavu.
Totiž najnádejnejšou brzdou, na ktorú sa azda dá spoliehať, že bude efektívne spomaľovať a komplikovať protidemokratické vývrtky, prečiny a zločiny Fica IV, je „Brusel“. Iste, „nápravnovýchovné“ možnosti Komisie vážne spochybňuje nekonečná „orbánovská“ sága, ale zvlášť po naštartovaní kritéria právneho štátu sa dá rozoznať určitú dynamiku. Ani nová, opäť „leynovská“ Komisia sa nebude môcť tváriť akože „ja nič, ja Brusel“.
Alebo bude? Tu totiž vchádza do obrazu vláda Donalda Tuska. Nie je antisystémová ani geopoliticky vyšinutá, ani nacionalistická (ako predchodkyňa), ani mentálne predrevolučná (na Slovensku hovoríme normalizačná), čo všetko sú vrodené znaky, črty a vlastnosti Fica IV.
A pravda určite tiež je, že po „Kaczynského“ dvoch vládach (Szydlo, Morawiecki) museli a musia „upratovať“. Povedzme do hĺbky a šírky porovnateľnej s nutnosťou základnej hygieny po Ficovi III (Pellegrini I).
