Autor je bývalý poslanec NR SR, expredseda strany Spolu, pôsobí ako vedecký koordinátor Európskej siete expertov na ekonómiu vzdelávania, hosťuje na Sciences Po
Na jar 2020 sa lídri Európskej únie rozhodli pre bezprecedentný krok. Aby zachránili ekonomiky členských krajín ohrozené covidom, dohodli sa prvýkrát v dejinách, že si požičajú obrovskú sumu, za ktorú budú ručiť spoločne a nerozdielne.
Veľká časť týchto peňazí mala smerovať prostredníctvom Plánu obnovy a odolnosti do rozpočtov jednotlivých štátov.
Konflikt je tu vždy
Pri predstave, čo sa stane napríklad s 200 miliardami určenými pre Taliansko, sa čelá nemeckých a holandských politikov začali potiť. Dlhoročné skúsenosti s miznutím eurofondov, najmä ak sa využívajú na juh od Ríma, nedali spávať ani úradníkom Komisie.
Plán obnovy bol postavený na revolučnej myšlienke: na rozdiel od tradičných eurofondov nebudú bruselskí audítori dozerať na faktúry a obstarávania, ale na plnenie dohodnutých merateľných ukazovateľov. Bez ich dosiahnutia miliardy jednoducho nepošlú.
To na jednej strane vytvorilo želaný tlak na výsledky, no ešte viac posilnilo korupčné riziká v krajinách, o ktorých v Bruseli politicky korektne hovoria, že majú „slabšie administratívne kapacity“.
Do európskych zákonov upravujúcich plán obnovy sa preto dostala požiadavka, aby členské krajiny zabezpečili ochranu prostriedkov pred korupciou, podvodmi a konfliktom záujmov. Európska komisia tlačila aj na Slovensko, aby jasne preukázalo plnenie uvedených podmienok. A tak sa do zákona o pláne obnovy dostali viaceré pozoruhodné formulácie.
Napríklad, že zainteresovaní jednotlivci a orgány sú povinné „pri poskytovaní a používaní prostriedkov mechanizmu konať tak, aby nehrozil, nevznikol a netrval konflikt záujmov, ktorý by mohol ovplyvniť, narušiť alebo ohroziť nestranný a objektívny výkon úloh“.
Táto formulácia je objektívne hlúposť. Samotný konflikt záujmov znamená pomerne normálnu vec, ktorá sa deje každý deň. Je ním totiž každá situácia, keď konkrétny človek zažíva rozpor medzi tým, čo je dobré pre verejné blaho a čo je dobré preňho osobne.
Napríklad pri hodnotení projektov vidí, že lepší podali z univerzity A, ale on pochádza z univerzity B a chce sa tam vrátiť. A keďže každý z nás má množstvo priateľov, záujmov a identít, určitý konflikt vzniká takmer vždy.