Keď sa Ladislav Kamenický s Robertom Ficom hotujú na konsolidáciu, je to oprávnene zdrojom zmesi výsmechu a obáv, aké sprostosti zasa vymyslia, kto ich zaplatí a koľko škôd Slovensku napáchajú. No v princípe je to aj dobrá správa. Okrem iného totiž hovorí, že aspoň v niečom sú ešte ukotvení v realite.
A tá je taká, že ak sa niečo nedá politicky ofejkovať, tak sú to peniaze. Vláda ich jednoducho potrebuje získavať so železnou istotou a pravidelnosťou. To jej však komplikuje fakt, že patria medzi početné zdroje, v ktorých Slovensko nie je sebestačné, a tak ich musí importovať v podobe európskych transferov a úverov.
Slovensko môže za zrušenú špeciálnu prokuratúru prísť o miliardy z eurofondov Čítajte To dokonca nie je ani výčitka Ficovi s Kamenickým, tento stav platí pre všetky vlády už desaťročia. Navyše, Slováci si na život nad rámec svojej hospodárskej výkonnosti privykli v miere, že by zmietli akúkoľvek vládu, ktorá by ich nútila žiť (len) za vlastné.
Zo zachovania úverovej linky sa tak osobitne v čase, keď Európska komisia zvažuje zmraziť Slovensku eurofondy, stáva vládna priorita číslo jeden.
Dalo by sa namietnuť, že na čele priorít tróni zachovanie slobody a bezpečnosti členov koalície, ich komplicov a poskokov. O tejto hierarchii svedčí už fakt, že európske fiškálne hrozby sú práve dôsledkom pretlačenia depenalizácie trestnej činnosti.
(V časti súčasnej názorovej spisby sa toto opatrenie označuje aj ako „dekriminalizácia“, ale nie je to presné. Korupcia či premena verejných zdrojov na súkromné totiž zostali formálne trestné, len sa už po novom nebudú trestať, preto sa prikláňame k označeniu depenalizácia.)
Keďže však akútna fáza napĺňania tohto záujmu bola dovŕšená rozhodnutím Ústavného súdu, už nejde o urgentnú potrebu. Naopak, význam fiškálnej stabilizácie nadobudol podobu, keď Fico zabudol na svoj predvolebný „sľub“ o maximálne polpercentnom tempe konsolidácie a dokonca pripúšťa zvýšenie DPH.
Netreba veľkú predstavivosť, aby sme vedeli, ako by pálil do hocijakej vlády, ktorá by to navrhla (stačí siahnuť do archívu), a rád sa hrdil, že on také niečo neurobil a neurobí. A pozrime, už nás testuje, vraj chladničku na rozdiel od mrkvičky kupujeme raz za päť rokov, tak by sa tam vyššia DPH zniesla.
Nuž, neživíme sa všetci len mrkvičkou, niektorí dokonca ani senom a je zrejmé, že keď je DPH pre vládu výdatný zdroj okamžitých peňazí, okamžite naň doplatia občania, osobitne ak sú ako Ficov elektorát citliví na ceny.
Tento typ úvah preto najlepšie ilustruje vážnosť rozpočtových opletačiek. Výsledkom je tak zvláštna dilema, či vláde želať úspešnú konsolidáciu. Iste, priať tejto vláde hocičo dobré je mravný poklesok, no s fiškálnym kolapsom sú spojené azda ešte väčšie hrozby.
Možno tú dilemu vláda vyrieši tak, že už aj bankrot bude lepší ako ona. Veľa tomu nechýba.
