Na toxický optimizmus sa neumiera, lebo ho vždy vylieči čas. Napríklad ako v prípade úsudku, že v Hlase by mohli vedieť narátať do troch a pochopiť, že odvolávanie Michala Šimečku je bezbolestná príležitosť, ako si u partnerov vymôcť štipku rešpektu.
Nie z hodnotovo-etických, ale rýdzo sebeckých pohnútok. Pretože tak ako v osobnom živote, aj v politike platí, že sebaúcta síce nemusí byť dostatočnou, ale vždy je nevyhnutnou podmienkou získania úcty niekoho iného.
Hlas sa od Smeru a SNS pre Šimečku neodkloní. Jeho odvolanie by podporil Čítajte A tento príbeh vyzerá takto: Robert Fico jednostranne oznámil odvolávanie Šimečku (lebo niekto iný ako on neurobil nič problematické). Pridal sa Andrej Danko a navrieskal na Hlas, nech sa zomkne, lebo inak niečo. Hlas chvíľu nehovoril nič, chvíľu javil rozpaky, takže Fico s Dankom zosilnili hlas a dikciu.
A predseda Hlasu hrdo zasalutoval. To je človeku trochu blbo ešte aj zaňho.
Pravda, Matúš Šutaj Eštok pri sľube jednoty použil zašifrovaný podmieňovací spôsob „ak príde k hlasovaniu“, akoby hlasovanie môže nebyť. To je fakticky možné len stiahnutím návrhu, ako to bolo pred rokmi pri Jánovi Figeľovi, čo Fico odmietol a v tejto veci sa mu dá dôverovať.
Zostáva tak len malý priestor na pochybnosti, že kauza Šimečka je „vybavená“, ale tým sa silný týždeň Hlasu nekončí. Podobný úspech zaznamenal pri voľbe svojho vlastného predsedu parlamentu. Tam dospeli ku koncovke, že s pozíciou nemienia politicky kupčiť a trvajú na dodržiavaní koaličnej zmluvy.
To na Slovensku znamená, že pre pokoj v koalícii vec odkladajú bokom, čo sa nedá interpretovať inak ako rezignácia na dodržiavanie zmluvy a kupčenie s druhou najvyššou ústavnou funkciou.
A do tretice tu máme ministra Erika Tomáša, ktorý asi ako jediný z Hlasu javil ambíciu robiť politiku. Ten akoby chcel vyplniť prázdno po Eštokovej zbytočnej existencii a utrúsil niečo v zmysle, aby si v SNS rozmysleli váhavosť pri jeho zákone o minimálnej mzde, lebo ide o programové vyhlásenie.
No tak ten zákon hneď skraja vypustili z programu schôdze. To isté síce platí pre viaceré zákony SNS, ibaže tie nie sú vo vládnom programe, ale Dankovi ich vnukla prozreteľnosť, to je skrátka iný žáner.
Hotová triáda triumfov! Veď ich vec, my to môžeme ako pri Eduardovi Hegerovi či Miroslavovi Lajčákovi kritizovať len slovami, že ľudská dôstojnosť prináleží každému aj proti jeho vôli. Zlomyseľnejší čitatelia však môžu hádať, s čím ich prídu Danko a Fico týrať najbližšie. Nebudeme dlho čakať.
