Nie je jasné, či je predvečer inaugurácie novej Európskej komisie šťastne vybraný deň na (vy)strašenie politikov aj občianstva Únie. Mariovi Draghimu sa publikum vyľakať podarilo. Konkrétne správou, ktorú si staronová šéfka Komisie u neho objednala ešte pred rokom.
Kľúčová veta o „existenčnej výzve“, ktorej bude Európska únia čeliť, ak neinvestuje stovky miliárd, obletela titulky všetkých relevantných printov aj webov s veľmi kontroverznými reakciami.
Bývalý guvernér Európskej centrálnej banky pritom nenapísal nič, čo by (tí rozhľadenejší) lídri dávno netušili. Pod európskym slnkom nie je predsa ničím novým trebárs to, že pomalší rast ako v iných častiach zemegule si vyberá daň v pomalšom zvyšovaní životnej úrovne domácností.
Podobne neodhalil Draghi žiadne tajomstvo tým, že zaostávanie je v príčinnej súvislosti s nízkou produktivitou. Čiže EÚ nevyrobí z danej úrovne zdrojov a vloženej práce toľko tovarov a služieb, koľko trebárs v USA.
