Autor je spisovateľ a teológ
Rodičia vedú svoje deti odmalička k tomu, aby robili veci poriadne. Robiť veci poriadne je podstatou starého príslovia o práci, ktorá šľachtí. Inými slovami, učí nás disciplíne, poriadnosti a nespokojnosti s tým, čo všetko by mohlo byť ešte lepšie, keby sa nám veci darili tak, ako sme si zaumienili.
V rozhovore z minuloročného Svetového pohára v alpskom lyžovaní hovorila Mikaela Schiffrinová, ako sa zlepšuje každou jazdou bez ohľadu na to, či preteká, alebo jazdí pre radosť. Trvala na tom, že najlepší spôsob, ako si osvojiť čo najväčšie majstrovstvo, je neustále opakovanie jazdy s vedomím, že každý pohyb ju priblíži k najideálnejšej trajektórii, takej, akú pozná iba ona. Takej, vďaka ktorej príde do cieľa ako prvá, neviditeľnou skratkou pomedzi zaváhania a nepresnosti ostatných.
Podobne o svojej práci hovoria a premýšľajú milióny ľudí. V tom, čo robia, sa zdokonaľujú celý život. Do úmoru opakujú cvičenia na hudobnom nástroji, kreslia projekty, návrhy stavieb, počítajú alebo sa snažia pochopiť, v čom spočíva stará renesančná hodnota remeselnosti a zručnosti.
SNS o serióznosť nikdy nešlo
Princíp nekonečného opakovania sa stal vďaka svojmu hypnotickému rozmeru súčasťou náboženstiev v podobe liturgických a ceremoniálnych úkonov alebo v špekulatívnych disciplínach hermetického humanizmu, založeného na opakovaniach a zdokonaľovaní opakovaného.
Výkon slovenskej politiky nemá ani s jednou z týchto tradícií, ktoré dostali Európu do štádia vyspelého spoločenského vývoja, nič spoločné. Kotlebovec Taraba vyhadzuje desiatky profesionálov v oblasti, ktorá sa vyznačuje náročnosťou poznatkov. Špecialistov na slovenskú krajinu, odborníčky na vody, terénnych riaditeľov parkov.
Ľudí, ktorí sa roky zdokonaľovali v ochrane krajiny tým, že sa riadili vnútorným pocitom vedúcim k neustálemu sebavzdelávaniu, zdokonaľovaniu a naberaniu nových poznatkov v čase, keď sa zo zničujúceho leta stáva neprerušovaný štvrťročný interval utrpenia.
