Možno sme boli aj viacerí, čo sme sa od deväťdesiatych rokov trochu hanbili za náš stranícky systém. Kým inde mali vyprofilované bloky tradičných strán, u nás spektrum zapĺňali ťažko zaraditeľní hegemóni (HZDS, Smer), jednorazové haraburdy (SOP, ANO), občasné zlepence a etnické strany.
No tak najnovší prieskum NMS akoby nás chcel presvedčiť, že prebieha konsolidácia spektra na niečo „normálne“. PS a Smer sa formujú ako dve snehové gule súperiace o líderstvo a drvia množstvo trpaslíkov, čo sme tu nemali od volieb 1998. (V roku 2020 Smer nebol snehovou guľou, jedine ak roztápajúcou sa.)

Pravda, týmto sa výpočet normálností končí. PS ani Smer sa nezmestia do tradičných európskych škatuliek v podobe socialistov, ľudovcov a liberálov. Zatiaľ čo PS je pre socialistov príliš liberálne a pre (slovenských) liberálov príliš socialistické, Smer je... ťažko to krátko opísať, ale neprijateľný politický okraj určite.
Spoločné majú, že sú závislí od toho, akú stratégiu a s akým úspechom zvolia trpaslíci.