Autor je právnik VIA IURIS
Podľa agentúry Bloomberg zvažuje Európska únia, že Slovensku pozastaví eurofondy. Dôvodom má byť zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry, ktoré v rámci novely Trestného zákona presadila štvrtá vláda Roberta Fica. Bez diskusie, v skrátenom legislatívnom konaní.
Ak sa dnes vláda tvári, že nevedela o výhradách európskych partnerov k zrušeniu inštitúcie, ktorá okrem iného vyšetrovala možné rozkrádanie eurofondov, nevraví celkom pravdu.
Vláda reagovala pamfletom
Už v júli zverejnila Európska komisia svoju hodnotiacu správu o stave právneho štátu na Slovensku. Vláde Roberta Fica okrem iného vyčíta, že Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) bol zrušený bez toho, aby sa zaviedli primerané záruky, čo by mohlo mať vplyv na efektívnosť a autonómiu trestných stíhaní.
Správa o stave právneho štátu je výsledkom mesačných diskusií a rozsiahlych dotazníkov, pri ktorých Komisia zbiera informácie od ústredných orgánov, profesijných komôr, záujmových skupín, súdov a organizácií občianskej spoločnosti. Na Slovensku bolo vypočutých 32 subjektov a zohľadnené dáta od ďalších 22 medzinárodných organizácií.
Vláda Roberta Fica bola znepokojená negatívnym hodnotením svojho pôsobenia. V reakcii na kritiku publikovala pamflet, v ktorom obhajovala svoje kroky a tvrdila, že ostatní ignorujú jej úspechy a klamú o jej činnosti.
Vláda Fica IV sa v reakcii sťažuje, že nemala možnosť reagovať na posledné doplnenia správy. Správa však nie je dohodou, ale celoeurópskym hodnotením, ktoré slúži ako akési vysvedčenie. Fico IV nesúhlasí ani s tým, že Komisia odkazuje na články mienkotvorných médií, pričom opomína, že Komisia zverejnila všetky zdroje vrátane verejných inštitúcií, s ktorými viedla rozhovory.
Keby politici investovali čas do písania záverečných prác, mohli pochopiť mnohorakú úlohu poznámok pod čiarou, nie iba citačného záznamu podľa ISO 690.
Vláda tiež vyjadrila túžbu, aby Komisia overovala informácie z viacerých zdrojov a zohľadnila vládne stanoviská. Je však zarážajúce, že si nepamätá na úzku komunikáciu s Komisiou počas dôležitých legislatívnych zmien, akými boli zmeny v trestných zákonoch či útoky na nezávislé inštitúcie, z ktorých najvýraznejším bolo práve rušenie ÚŠP.
Ak teda Fico IV tvrdí, že s vládou nebola európska kritika konzultovaná, nielenže si vymýšľa, ale klame. Možno by minister Boris Susko mohol pripomenúť, koľko listov od Komisie už dostal.
Kým Komisia podporuje činnosť analytických orgánov a dáva si záležať na overovaní faktov, vláda Fica IV akoby zabudla, že práve ruší analytické oddelenia na ministerstvách a pod pečiatkou ministerstva spravodlivosti vydáva vlastné správy o stave právneho štátu, ktoré sú jednostranné a bez akejkoľvek odbornej diskusie. Tento postoj vlády vystihuje jej odtrhnutosť od reality. Tvrdí, že ak médiá reportujú a občania protestujú, dôvodom nie je nespokojnosť s ich krokmi, ale vonkajšia manipulácia cudzou mocnosťou.
Je to len blbá nálada
V ďalších reakciách sa vláda pokúša zvrátiť kritiku Komisie na svoje úspechy, ako pri hodnotení paragrafu 326 Trestného zákona o ohýbaní práva. Vinu zhadzuje na predchádzajúcu vládu, pričom zabúda, že pri obrovskej novele trestných kódexov mohla tento kritizovaný trestný čin poľahky zrušiť alebo zmeniť. Neobstojí ani vládny argument o tom, že paragraf 326 TZ je podmienkou pre čerpanie podpory z plánu obnovy.
Po prvé, Fico IV nám chce nahovoriť, že tá istá Komisia, ktorá nám vraví, aby sme tento trestný čin odstránili z Trestného zákona, podmieňuje finančnú pomoc jeho zachovaním. Po druhé, stačí sa pozrieť do plánu obnovy a čitateľ zistí, že sa tam takáto podmienka nenachádza. Konanie vlády skôr navodzuje dojem, že si ponecháva tento kontroverzný trestný čin proti vlastným názorovým oponentom v justícii, čo už dnes môžeme vidieť pri útokoch na sudcov Klimenta, Štifta, Záleskú a ďalších.
Dokonca aj výhrady k odvolávaniu členov Súdnej rady Fico IV zvaľuje na predchádzajúcu vládu, aj keď je to práve Fico IV, kto po prvýkrát odvolanie členov Súdnej rady pred uplynutím mandátu využil. Kritiku týkajúcu sa centralizácie moci v rukách generálneho prokurátora dáva Fico IV za vinu nepochopeniu tohto inštitútu. Podľa vlády sa inštitút nezneužíva, ak sa na to pozeráte z toho správneho uhla.
Pomyselným vrcholom je obhajoba stavu korupcie zo strany Fica IV. Vláda argumentuje prekrútenou teóriou zdania, že úroveň korupcie vôbec nie je taká zlá, ako medzinárodné výskumy a monitoringy ukazujú, pretože ľudia na Slovensku skrátka majú blbú náladu, a tak vidia korupciu aj tam, kde nie je. Samozrejme, podľa Fica IV za to môžu médiá.
V porovnaní s ostatnými klamstvami pôsobí úsmevne to posledné. Vláda Fica IV vníma ako neodôvodnenú výčitku, že sa prostredie pre organizácie občianskej spoločnosti zhoršilo. Podľa hesla „korupcia vo vysokej politike nie je“ nie sú teda ani výroky o cnostných a necnostných mimovládkach či vyhrážky o zrušení možnosti uplatnenia asignácie dvoch percent z daní fyzických a právnických osôb či spolitizovanie komisií rozhodujúcich o podpore z verejných zdrojov.
Samozrejme, čerešničkou je, že ani návrh zákona o organizáciách so zahraničnou podporou nie je posunutý do druhého čítania, teda akože neexistujú vyhrážky predsedu SNS o drakonických trestoch pre organizácie občianskej spoločnosti, ktorý vyhlásil: „Čím viac kvília, tým to robíme lepšie.“
Po reakciách vlády si už môžeme vypichnúť oči a zaliať uši voskom. Na Slovensku sme dosiahli raj na zemi.
