Autor je prekladateľ a publicista
Na Slovensku prebiehal približne piaty alebo šiesty týždeň šimečkiády.
V piatom alebo šiestom týždni je už dávno úplne jasné, že Michala Šimečku netreba odvolať pre dotácie, pre nadácie ani pre všetky ostatné dôvody, ktoré tu viac ako mesiac poletujú verejným priestorom.
Šimečku treba jednoducho odvolať preto, lebo ho odvolať treba, a tomu je podriadené všetko. Dôvody sa hľadajú dodatočne. Michal Šimečka je však napriek všetkému len Michalom Šimečkom – keby na jeho mieste bol Juraj Jánošík z Terchovej, tak by odvolávali Juraja Jánošíka z Terchovej.
Nejde o to, čo Michal Šimečka reprezentuje, ale to, že existuje a robí to, čo robí. Prekáža.
Hovorí minister
Vieme, že Šimečku treba odvolať, lebo nejako príliš vyskakuje a mal by vyskakovať len odtiaľ-potiaľ. Aj na legendárnom Kiskovom videu však Kiska aspoň bol a niečo aj hovoril. Tu varíme z takej vody, že ak je toto všetko, tak je to nič.
Vieme, že keby dotácie od štátu boli diskvalifikačné, tak zo Smeru, Hlasu a SNS by ostali len kýpte, ani by poriadne nemal kto nastúpiť na štart. Pozdravujeme Dušana Muňka a jeho 269 žiadostí za takmer 27 miliónov eur. Alebo Romana Michelka a jeho 376 žiadostí za vyše jeden a pol milióna eur.
Vieme, že minister vnútra Matúš Šutaj Eštok, ktorý, aby nevznikali žiadne pochybnosti, má na vetrovke napísané, že tým ministrom aj naozaj je, bohužiaľ, nie je vrcholným slovenským intelektuálom. Keď sa však pomýli, tak aj pravdu povie: vraj Šimečka neodstúpil a tým dokázal, že je taký ako oni.
Šutaj Eštok nám teda vlastne hovorí, že aj oni čerpajú štátne dotácie a neodstupujú. To je zhodou okolností pravda, ba dokonca v oveľa väčšej miere, len si minister pravdepodobne neuvedomuje, čo vlastne povedal.
