Michala Šimečku delí od Roberta Fica jeden celý režim. Kým Fico sa nadobro zasekol v postkomunistickom tuneli, na ktorého konci mala byť demokracia, Šimečka čerpá zo západnej demokratickej skúsenosti.
Fico sa učil od komunistov a Šimečka od oxfordských profesorov. Pre Fica je diskusia hulákaním na názorového oponenta, konfrontácia dvoch samcov, ktorí si značkujú svoje územia, Šimečka prichádza z prostredia, kde diskusia je existenčná potreba, spôsob poznávania.
Šimečka netrpí rozpoltením mysle, keď rokuje so zahraničnými partnermi. Svojim voličom môže hovoriť tie isté veci, ktoré na stretnutiach hovorí svojim partnerom.
Kým Fico vláči na chrbte oligarchov financujúcich Smer, členov strany, ktorí bez pozícií a odplaty nebudú lojálni, Šimečka sa pohybuje pomerne voľne.
