Autorka je poslankyňa NR SR za Progresívne Slovensko
Dobre vedia, čo a prečo hovoria. Slová poslancov Smeru, ktoré zazneli v rozprave o odvolávaní Michala Šimečku z postu podpredsedu parlamentu, presiahli úroveň útokov na jeho rodinu. Terčom sa stal celý neziskový sektor.
Poslanec Smeru Richard Glück tvrdil, že sú „prisatí na štátny rozpočet“. Jeho kolegyňa Zuzana Plevíková hovorila o tom, že nám „vznikli doslovne príživníci“. Nie sú to náhodne zvolené slová. Majú vyvolávať závisť a nenávisť. Dojem, že niekto nás vyciciava a občania preto trpia.
Cieľom je dehumanizovať a potopiť ľudí, ktorí chcú byť aktívni, ale vládna moc nad nimi nemá kontrolu. Rétorika však môže zájsť ďaleko za úroveň politických šarvátok. Vyvoláva totiž dojem, že je v poriadku, ak sa ľudia zbavia svojho škodcu. Zdá sa vám to povedomé? Slovami príživník sa u nás už štvalo proti židom aj Rómom a skončilo sa to tragédiou.
Cesta, z ktorej musíme čím skôr zísť
Akoby sami poslanci Smeru ignorovali, že aj oni dostávajú plat z rozpočtu štátu. Ich pokrytectvo a dvojaký meter sú však závažnejšie.
Nenechali sme to tak a v Progresívnom Slovensku sme sa pozreli do centrálneho registra zmlúv na mená koaličných poslancov či ich rodinných príslušníkov. Našli sme tam stovky zmlúv a dotácií, dokopy za takmer 49 miliónov eur.
Napríklad poslanec za SNS Roman Michelko je zároveň člen predstavenstva Spolku slovenských spisovateľov, ktorý len v roku 2024 získal 20-tisíc eur z rezervy predsedu vlády. Zároveň má dlhoročnú podporu aj z Fondu na podporu umenia.
V zozname nájdeme aj dotácie z Pôdohospodárskej platobnej agentúry, finančné príspevky z úradov práce či mnoho ďalších foriem verejných zdrojov. Aj toto sú príživníci, milá vládna koalícia? Na toto už neodpovedali.
Namiesto toho ukázali svoju neznalosť základného fungovania tretieho sektora alebo v horšom prípade veľkú ochotu prekrútiť veci tak, aby mohli stupňovať vášne svojich voličov. Napríklad poslanec Glück sa v prejave zamýšľal, ako môže štatutárka občianskeho združenia vystavovať faktúru de facto sama sebe.
No takto: neziskové organizácie nevytvárajú zisk a z pozície štatutára občianskeho združenia človek nič nemá. Ak sa štatutárka podieľa na danej činnosti, má nárok na primeranú odmenu a vystaví faktúru občianskemu združeniu, ktoré sama zastupuje. Je to bežný postup a nie je na tom nič zlé.
Ak toto poslanec nevedel, mohol sa spýtať. On sa namiesto toho rozhodol vyvolávať dojem zlovoľného sprisahania proti občanom Slovenskej republiky.
Jeden z pilierov demokracie
Občianska spoločnosť je jedným zo silných pilierov fungujúcej demokracie. No politikom Smeru, podobne ako Viktorovi Orbánovi a iným autoritárom, aktívny občiansky sektor prekáža. Komplikuje im vládnutie a narúša princíp, podľa ktorého po volebnom víťazstve môžu všetko.
Vďaka občianskemu sektoru môžu byť ľudia aktívni aj mimo politických strán. Prinášajú vlastné návrhy, kontrolujú verejných činiteľov. Práve preto sa ho Fico a jeho vláda bojí. Nevedia ho ovládnuť, tak proti nemu huckajú ľudí.
Aj počas rozpravy o odvolávaní Šimečku od koaličných predstaviteľov odznelo, že im neprekáža, keď neziskové organizácie robia sociálnu či vzdelávaciu činnosť, ale problémom sú „politické mimovládky“. Aké to však sú, nepovedali. V skutočnosti sa táto hranica ani nakresliť nedá.
Zoberme si takú Platformu rodín detí so zdravotným znevýhodnením. Občianske združenie vzniklo z dobrovoľnej práce najmä matiek znevýhodnených detí. Začali sa stretávať, pomáhať si, postupne sa aj vďaka grantom profesionalizovali a dnes majú po celom Slovensku sieť takzvaných laických rodičovských poradcov. Svojou činnosťou suplujú chýbajúce sociálne poradenstvo. Prospešnosť tejto činnosti nespochybňuje azda ani poslanec Glück.
Platforma vďaka svojim skúsenostiam realizuje aj advokačnú činnosť. S matkami z Platformy som sa prvýkrát stretla, keď som pracovala na ministerstve školstva a ony prišli diskutovať o novele školského zákona a potrebných zmenách pre deti so zdravotným znevýhodnením v školách. Vari sa tým nestávajú „politickou mimovládkou“, pán poslanec?
Kto žije zo štátu?
Žiť z verejných zdrojov nie je príživníctvo. Z verejných zdrojov žijú policajti, učitelia a áno, aj my, 150 poslancov a poslankýň Národnej rady. Z verejných zdrojov čerpajú aj ľudia, u ktorých si štát cez dotačné schémy objednáva určité služby – napríklad umeleckú, vzdelávaciu či sociálnu činnosť. O tom sú granty z verejných zdrojov.
Tvrdiť, že niekto, kto čerpá granty, je príživníkom, je prinajlepšom hlboké nepochopenie. V prípade vládnej koalície je to však skôr cielený útok na časť občianskej spoločnosti, ktorá je im nepohodlná. A spôsob šikanovania a zastrašovania ľudí, ktorí v občianskom sektore pracujú.
Ešte sa to azda dá zastaviť. Prvým krokom musí byť, že poslanci prestanú úmyselne a klamstvami vytvárať nenávisť voči konkrétnej skupine ľudí.
