Pár mesiacov po voľbe Martiny Holečkovej za predsedníčku klubu mal autor na jazyku (klávesnici) veľkú chválu KDH.
V zmysle, že v skvelej tradícii, keď vždy stáli na správnej strane dejín – 17. november, rozdelenie ČSFR, mečiarizmus a jeho excesy, účasť v troch reformných vládach, neúčasť v nereformných, euroatlantická integrácia (navzdory zakladajúcemu predsedovi!) a tak ďalej –, bude KDH pokračovať aj za Fica IV. (Z omylu, že štátotvorné bolo aj vyvolanie predčasných volieb v roku 2006, sa autor vyliečil. Nedomyslel celú tragédiu nástupu Smeru k moci.)
Osvietené a komunikačne prvotriedne pôsobenie Holečkovej totiž nieslo nádej, že ak si na reprezentáciu svojho programu a názorov klub zvolil túto ženu, tak v KDH už zase uhádli, kde je sever.
Iste, proces hľadania severu mal aj čudné odbočky a omyly. Veľa konkrétneho nájdete aj archíve tejto strany.
Pohľad na úchylky z vyššej perspektívy hovorí, že kultúrnovojnovú profiláciu majú v KDH za rovnako dôležitú (ak nie viac) ako opozično-antifico-demokratickú.
