Autor je spisovateľ a teológ
V Sovietskom zväze povraždili na základe vykonštruovaných obvinení milióny ľudí. Niekto mal byť špión, niekto podvratný živel alebo umelec. Na každého niečo našli a kto sa dostal do systému trestu, založeného na blude, zomrel.
Mnohé z tiel dodnes nenašli. Rusko je plné masových hrobov s pozostatkami ľudí, ktorých Leninov a Stalinov režim trestu pripravil o život na základe bludu.
Moment trestu celej alebo vybranej skupiny ľudí je podstatou diktatúr a vždy sa končí prenasledovaním všetkých.
Jednou z príčin je paranoja vykonávateľov trestu, ktorí sú čoraz viac presvedčení, že zavraždených alebo odsúdených by raz možno chcel niekto pomstiť.
Preto je dôležité vymazať celé rodiny a rody až do posledného potomka, izolovať ich smrť v dejinách tak, aby neexistovala jediná väzba na živých alebo tých, čo prežili. Jednoducho vymazať stopu o existencii často niekoľkých generácií.
Poľovačka na Šimečku
Tieto tresty dodnes uplatňuje Severná Kórea, Irán trestá rodičov potrestaných detí a Rudolf Huliak by chcel spáliť vybrané skupiny ľudí vo vysokej peci, ale nič sa mu za to nestalo.
Ficov delirický režim je dnes viac ako kedykoľvek predtým založený na princípe trestu a násilia voči tým, ktorých hlavu považuje za pekný narodeninový darček. Veľmi sa neukazuje, vysiela z akéhosi balkóna, pripomína skôr niekdajšieho iránskeho šiitského vodcu a diktátora Chomejního ako demokratického premiéra.
A keď občas niečo odvysiela, väčšinou je to len identita jeho ďalšej obete. Môže sa spoľahnúť na svoju „revolučnú gardu“, ktorá mu obeť pripraví, dodá a symbolicky zneškodní, ako sa to stalo Michalovi Šimečkovi.
