Ak berieme návrh konsolidácie („konsolidácie“), ktorý predstavil Fico IV, ako definitívu alebo aspoň podobizeň toho, čo prehrmí parlamentom, tak obrat „mám pre vás dve správy, zlú a zlú, ktorú chcete počuť ako prvú?“ si tentoraz nabehol na plytčinu.
Samotný úmysel dať deficit do súvislosti s realitou je totiž dobrá správa. A nadradená ďalším zlým, ktoré budú hneď nasledovať. Nadradená, keďže tradičné dôvodenie Gréckom, EK (kontrola), bankrotom v roku 2040 či 2030 prekrýva priamočiary argument bezpečnostného rizika, ktorý stredný prúd debaty vytesňuje. Vychádza zo scenárov veľmi nepravdepodobných, ale ak sa naplnia, bezprostredne katastrofických.

Môžete iste namietať, že ak príde napríklad veľká globálna recesia, neplnenie záväzkov Talianska, Putin do Užhorodu, tak už bude jedno, čo Fico IV robí. Možno, ale v očiach finančných investorov však deficit pod 5 (v návrhu), respektíve nad sedem, nemusí byť jedno. Trochu možno áno, ale úplne nie.
Ďalšie už je, podľa očakávania, všetko zle.