Optikou koaličných strán nebol plán s komunikáciou konsolidácie najhorší: pred verejnosť prísť až s hotovou vecou, pod ktorú sa koaliční lídri účasťou na spoločnej tlačovke „podpíšu krvou“.
Potom to rýchlo jednohlasne schváliť a do osprostenia opakovať, že za všetko môže Ľudovít Ódor s Igorom Matovičom.
(Kto chce, môže si do toho plánu doplniť aj parlamentné odvolávanie Michala Šimečku ako dymovú clonu, ale realisticky nemohol predsa nikto očakávať, že témou jesene, zimy a vlastne aj jari 2025 bude hocičo iné ako navrhnutý fiškálny masaker.)

Súčasťou paktu bolo u každého z nich prekročenie jednej či viacerých zo svojich červených čiar.
Robert Fico pristal na vyššiu DPH, Andrej Danko na drahšie mýto a diaľničné známky a Hlas zasa na faktické zrušenie rodičovského dôchodku, takže sa u Erika Tomáša rovno prihlásil slovenský hlavný profesionálny dôchodca.
Inými slovami, mali sa do toho naraz rituálne namočiť a potom kolektívne držať. Iba tak sa dá odolať nevyhnutnému tlaku lobistov a záujmových združení od krčmárov a murárov, cez lekárov až po rodiny s fafrnkami a dôchodcov. Keď raz v niečom podstatnom ustúpite, rozoberú vám to do poslednej skrutky.
Ale budujte pakt s Andrejom Dankom.