Nie je spravodlivé, že nová Európska komisia, ktorú v stredu oznámila staronová predsedníčka Ursula von der Leyenová, nezískala viac pozornosti. Vplyv Komisie na európske životy totiž bude rásť.
A tiež aj jej vedľajšia rola hromozvodu, ktorý národní lídri aplikujú na domnelých vinníkov (aj) vlastných zlyhaní. Ursula II má všetky predpoklady byť ešte obľúbenejší boxerský vak než Ursula I.
Z kompetentnejších zdrojov sa dá vyčítať, že hoci noví podpredsedovia budú o čosi menej samostatní než predchodcovia, súčasne budú niesť viac zodpovednosti za pridelenú oblasť tak, že „obyčajní“ komisári im budú podliehať.
Je nejasné, či von der Leyenovej „reštrukturalizácia“ má nejakú konkrétnu pointu (rýchlosť, efektivita, transparentnosť), alebo sa zrodila spontánnym spôsobom ako dôsledok skladania batérie kritérií – región, politická frakcia, gender, veľký štát/malý štát, sympatia/antipatia predsedníčky a bohviečo ešte.
Slovenskou optikou je dôležité, že komisariát „demokracia a právny štát“, s ktorým by sa Fico IV mal zrážať takpovediac na dennej báze, dostal Ír McGrath. V našich končinách enigma.
Všeobecne užitočná informácia je, že ideovo-politické metamorfózy kandidátov nie sú po nástupe do Komisie úplne výnimočný jav.
Hneď poruke je príklad von der Leyenová alebo hoci aj predchodkyňa McGratha Češka Jourová, ktorá sa na najprísnejšiu kritičku Orbána vyvinula ako nominantka Babiša (ANO).
Volanie na slávu Šefčovičovi môže byť oprávnené. Aj keď podpredsedom už nebude, „obchod a hospodárska bezpečnosť“ sa hodnotí ako „silný“ rezort.
Politicky je to čitateľné, výrazné gesto predsedníčky, že o demokratickú i zahraničnogeopolitickú orientáciu Slovenska chcú v Bruseli zviesť boj, v ktorom by „silný“ komisár mohol zohrať azda aj kritickú, rezultatívnu rolu ako hlavný bruselský influencer, mediátor s Ficom IV.
Tu treba vidieť, že miera dôvery vloženej do Šefčoviča musí hory prenášať. Z PES, ktorý vylúčil Smer (aj Hlas) zo známych dôvodov, sa totiž ozývali protesty. Zrejme v zmysle „čo je už toto za socialistu?“, čo je narážka na jeho jedinečnú prezidentskú kampaň (2019).
Von der Leyenová však na Šefčoviča zrejme aplikovala nové európske „právo na zabudnutie“, čo je od nej veľmi proslovenské. Celkom vymaľované však nie je, dobrú vôľu zabudnúť musí mať aj EP pri tzv. grilovaní kandidátov.
Inak, ešte silnejšie portfólio – rozpočet – dostalo Poľsko. Aj tu von der Leyenová vedela prečo (tušiť by mal aj čitateľ), podobne ako pri novom rezorte obrany, ktorú dostala najproukrajinskejšia a najprotiruskejšia Litva. Napokon, svedectvom o cite a rozhľade predsedníčky, ktorá vedela, čo robí, je maďarský rezort – zdravotníctvo a „welfare“ zvierat. (Pozor, dôležité – v zdravotníctve má EÚ nulové kompetencie.)
