Nedá sa rozumieť všetkému. Dobre, KDH má dlhodobo osobitú verziu samostatnej opozičnej politiky, ale že PS obratom pristalo na štafáž pri konsolidačnej scénke na Úrade vlády, to sa vzpiera racionálnemu vysvetleniu. Iste, v prípade odmietnutia by ich Robert Fico opľul tak či tak, ale veď party sa dali aj obrátiť.
Napríklad: Keď už má občan Fico záujem o čas a postrehy nášho predsedu, je tu okienko v stredu medzi šestnástou a sedemnástou u nás v centrále/na klube/v bratislavskej kaviarni s tekvicovým latte pre ministra financií. Nechať ich hodinu čakať by bolo na zváženie, ale asi by sme ich neľutovali.
My mu na lep neskočíme, hovorí Šimečka. Fico zmeny konsolidácie odmietol Čítajte Nech už to však rátame hocako, nič strašné sa nestalo, hoci lepšie z toho vyšiel Fico, ktorý sa snažil rozriediť svoju zodpovednosť za pokles životnej úrovne a najmä dal najavo, že karty tu rozdáva on. PS aspoň využilo mediálny priestor rozprávať o „Ficovej drahote“.
Komentátor si tak môže prihriať polievočku v oboch táboroch. Opozícia sa nemýli, že konsolidáciu zaplatia občania vo vyšších cenách a o čosi nižších transferoch. Fico zasa asi neklame, že žiadnu rozumnú alternatívu nedostal.
Pre fanúšikov opozičnej kritiky sa dá dodať, že v tomto svete nikto iný ako „ľudia“ účet platiť nemá a nemôže. Oni prejedli, čo im politici poschvaľovali, preto to majú aj zaplatiť, napokon, skutočné peniaze (rozprávame sa o miliardách) sa nedajú získať bez toho, aby ste na ne, slovníkom PS, „siahli ľuďom“.
Aj keby si ministri a poslanci mzdy úplne zrušili, rozdiel by nebol žiadny. Podobne to platí o rezoch vo verejnej správe. Dajú a majú sa výrazne viac škrtať dávky, ale to tiež niekoho „ožobračí“, že.
K Ficovi možno dodať, že vláda vládne a opozícia kritizuje. Pri akejkoľvek snahe sa tejto zodpovednosti nezbaví, z veľkej väčšiny za stav Slovenska môže on a voliči budú za splácanie dlhu vyvodzovať dôsledky, to nemôže byť inak.
Tak či onak, táto epizódka nie je žiadna zlomová udalosť, ale politická operatíva a jeden z tisícov kamienkov, ktorými je vysypaná cesta do budúcnosti. Možno si z toho vziať poučenie, že opozícia opäť len reagovala na rutinéra Fica, ktorý takéto kúsky mimovoľne ťahá z vrecka a dostáva konkurenciu do rozpakov.
Trochu tým pripomína Sergeja Fiodorova v poslednej pätine bohatej kariéry. Hýbal sa rýchlosťou unaveného Jerguša Baču, skôr naznačoval, ale vedel, kto kde je a ako má nastaviť hokejku, aby si kineticky nabitý súper hlavu rozdrúzgal aj vlastnými silami.
Je to svojím spôsobom pôsobivé, ale už by mu to nemuselo stačiť.
