Keď Smer pred voľbami vyrukoval s heslom „koniec chaosu“, bolo to takmer také podarené ako pamätné konštatovanie, že „ľudia si zaslúžia istoty“. Bolo to krátke, zrozumiteľné a najmä to výstižne reagovalo na dopyt po nastolení možno nie úplne najlepších, ale trochu normálnych poriadkov.
Dopyt po nich bol taký veľký, že s týmto motívom v nejakej podobe narábali asi všetky strany s výnimkou OĽaNO. V tomto zmysle je aktuálny cirkus vážnym porušením predvolebných sľubov. Dokonca vážnejším ako konsolidácia, keďže bolo zrejmé, že ten účet budeme musieť zaplatiť.
Konzekvencie ešte len uvidíme, ale môžeme začať konštatovaním, že sa hádajú ako Igor Matovič s Richardom Sulíkom. A nielen to, Robert Fico sa navyše podobne ako Eduard Heger tvári, že sa ho to netýka.
Vlastne môžeme načrieť do tvorby slovenského kráľa politických hesiel, ktorý vládu Ivety Radičovej nazval vládou chaosu a zdražovania. Výstižnejšie sa to povedať nedá.
