Autor je umelec a publicista
„V čase, keď sa prijímal zákon o RTVS, sme mohli ostrým štrajkom vybojovať veľa,“ povedal reportér a člen štrajkového výboru STVR Ivan Brada v rozhovore pre portál Aktuality. Jednou z príčin, prečo vedenie inštitúcie v tom čase do ostrého štrajku nechcelo ísť, bol podľa Bradu kalkul založený na informáciách z prostredia strany Hlas. Zákon o RTVS údajne nemal v Hlase podporu, a preto vôbec nemal prejsť. Ako to nakoniec dopadlo, už vieme.
Z dnešného pohľadu ide iba o ďalšiu epizódu zo série „ako dobrí ľudia strane Hlas naleteli“. Na príbehu ovládnutia RTVS však možno ilustrovať, že hmla, ktorú dlhodobo vytvárajú predstavitelia strany Hlas, nespôsobuje iba sklamanie, ale oslabuje aj občiansky odpor a sťažuje mobilizáciu síl, ktoré stoja proti Ficovej snahe o ovládnutie štátu.
Boli sme toho svedkami už pred voľbami v roku 2023, opakovane aj po vzniku štvrtej Ficovej vlády a tendencia hľadať spásu v strane Hlas úplne nezmizla ani dnes.
Nádeje vkladané do Hlasu nedávno ožili po tom, čo sa jeho traja poslanci nepridali k odvolávaniu Michala Šimečku z postu podpredsedu parlamentu. Dajme nabok skutočnosť, že táto rebélia bola bezzubá, keďže aj vďaka zvyšným poslancom strany Hlas odvolávanie prešlo.
Započúvajme sa však do slov jedného z „troch statočných“.
„Ja nikam neodchádzam, zostávam riadnym členom koalície a budem aj naďalej hlasovať za zákony, ktoré prichádzajú z vlády,“ vysvetľuje Samuel Migaľ svoju pozíciu.
Potenciál zahmlievať má aj argument „táto vláda predsa robí niečo aj dobre“. Veď iste, merajme rovným metrom. Nebudeme vyčítať županovi Lunterovi, keď pochváli spoluprácu s ministerkou Dolinkovou pri záchrane ambulancií vo svojom kraji, alebo Matúšovi Vallovi, ak ocení pomoc štátu pri povodniach. Nič z toho by však nemalo slúžiť na odvádzanie pozornosti od podstatného.
A tým je skutočnosť, že kobercovým náletom na systém spravodlivosti, médiá a ďalšie kľúčové inštitúcie došlo k takému prekročeniu červených čiar, ktoré možno zvrátiť iba politickou porážkou súčasnej vládnej garnitúry.
Pamätníci by si možno spomenuli, že aj za éry Vladimíra Mečiara robila vláda „niečo dobre“. A aj v jeho garnitúre sa popri grázloch našli aj príčetnejší ľudia, ktorí sa od neho postupne odvrátili. Kľúčovým okamihom, ktorý vrátil Slovensko na mapu Európy, však bola mobilizácia všetkých prozápadných a demokratických síl a následná politická porážka Mečiara.
Súčasná vládna koalícia má v parlamente pomerne krehkú väčšinu. Zmena pomerov nie je nepredstaviteľná, vyžadovala by si však skutočnú statočnosť, nie alibizmus a oportunizmus rôznych aktérov. Namiesto statočnosti sme však zatiaľ iba svedkami zahmlievania a falošných signálov.
