Autor je teológ a pedagóg, expert Progresívneho Slovenska na vzdelávanie
Tí, ktorí rozumejú ľudským emóciám a potrebe stotožniť sa so skupinou, ku ktorej človek ako jednotlivec patrí a spájajú ho s ňou spoločné hodnoty, vnímajú, ako sa koncentrovaná nenávisť môže zmeniť na nezvratný ničivý prúd.
Že som si to nevymyslel, doložím citátom z Matúšovho evanjelia. Národný a konzervatívny politik Rudolf Huliak by tomu mohol rozumieť. Tu je interpretácia jednoduchá.
Evanjelista prináša priamu reč, ktorou sa Ježiš obracia na svojich súčasníkov v rámci vysvetľovania prikázania z Desatora. Pri prikázaní „Nezabiješ“ Ježiš v podaní Matúšovho evanjelia hovorí:
Počuli ste, že otcom bolo povedané: „Nezabiješ!“ Kto by teda zabil, pôjde pred súd. No ja vám hovorím: Pred súd pôjde každý, kto sa na svojho brata hnevá. Kto svojmu bratovi povie: „Hlupák“, pôjde pred veľradu. A kto mu povie: „Ty bohapustý blázon“, pôjde do pekelného ohňa. ... Pokonaj sa včas so svojím protivníkom, kým si s ním na ceste, aby ťa protivník nevydal sudcovi a sudca strážnikovi a aby ťa neuvrhli do väzenia. Veru hovorím ti: Nevyjdeš odtiaľ, kým nezaplatíš do ostatného haliera. (Evanjelium podľa Matúša 5. kapitola, verše 21 – 25)
Keď Rudolf Huliak na označenie kolegyne Lucie Plavákovej v parlamente použije slovo „suka“, vieme si asi celkom dobre predstaviť, ako by toto jeho vyjadrenie hodnotil tesár z Nazaretu, ktorého všetci kresťania rešpektujú ako Božieho Syna a najvyššiu morálnu autoritu. Ako Slovo, ktoré sa podľa kresťanskej vierouky stalo Telom.
Hlas ponížil Danka. V parlamente sa nepridal k vŕšeniu sa na Plavákovej z PS, Huliak ju vulgárne urazil Čítajte Tak ako sa zhmotňujú do viditeľnej nenávisti aj vyjadrenia dnešných politikov, ktorí citujú gardistické popevky a tie najvulgárnejšie kolokvializmy a pejoratívne vyjadrenia na adresu svojich protivníkov.
Odborníci vedia, že táto cesta dehumanizácie názorového protivníka vedie spoločnosť k strate citlivosti a otvára cestu obludnostiam, extrémizmu a vyhladzovaniu celých skupín obyvateľstva. Lebo šváby, potkany či pavúky môžeme len tak zašliapnuť. To je predstupeň toho, že takto skončia aj takto označovaní ľudia a ani nám to tak nepripadá.
Dejiny o tom prinášajú nejeden dôkazný materiál. Tragický. Slová takto naozaj môžu prinášať zabíjanie. A je naozaj dôležité vidieť, kto a prečo to robí. A treba to v prvom rade dôrazne odmietnuť a zastaviť. Nositelia tejto nekultúry by mali pochopiť, že vtedy, keď slová zabíjajú, nevzťahuje sa na ne sloboda slova.
To, že terčom koaličnej nenávistnej kampane sa stal najskôr Michal Šimečka a najnovšie Lucia Plaváková, nie je náhoda. Že v ten istý deň v rannej pošte prišiel v obálke náboj aj pánu premiérovi, by som rovnako nebral na ľahkú váhu. Nenávisť nás zomelie všetkých.
