Som novinárka a venujem sa regionálnemu spravodajstvu a publicistike. Pred časom mi navrhla spoluprácu Ilona Damborská z občianskeho združenia Pre dobro. Prezentovala sa ako dobrovoľníčka a aktivistka, ktorá pomáha ľuďom v núdzi.
Zverila sa mi s príbehom o záhoráckej legende, národovcovi, kňazovi a učiteľovi z obce Kopčany - Jánovi Damborskom, ktorý bol jej strýko. Tvrdila, že svoj život zasvätila pomoci iným už od svojich 16 rokov. Dostala dokonca ocenenie Mama roka 2021. Navrhla mi spoluprácu. Posielala mi tipy na rôzne životné príbehy. Aj ja som jej uverila.
V máji 2022 som napísala prvý článok o žene, ktorá v tom čase už niekoľko rokov bojovala s rakovinou a čakala ju vážna operácia. Nemala peniaze na bioliečbu.
Damborská ma spojila s Gabrielou, mala len 37 rokov, pre rakovinu prišla o matku. Postihla aj jej niekoľkých súrodencov. Bolesť mala nielen v hlase. Keďže novinári majú často dávať hlas aj tým, ktorý ho nemajú, kontaktovala som ministerstvo zdravotníctva, zdravotné poisťovne a psychologičku. Zisťovala som, ako je to s pomocou pre Gabiku, keďže jej príbeh som vnímala ako verejný záujem hovoriť o ľuďoch, ktorí prepadnú cez sieť štátnej pomoci.
Nikto nepovedal nič konkrétne a tak som do článku vložila zmienku o tom, že Gabike možno pomôcť formou dobrovoľných darov na účet občianskeho združenia. Gabika neskôr svoj boj s rakovinou prehrala.
Písala som aj o malej Kristínke, mala iba desať rokov a už stihla absolvovať niekoľko sérií chemoterapie a protónové ožarovanie. Titulok článku o Lenke z júna 2022 hovoril sám za seba. „Z domáceho násilia sa vymanila bodnutím expartnera. Trápenie sa však neskončilo, má ťažko chorú dcéru.“ Ďalším prípadom bola Klaudia, ktorú mali týrať, potom predať na prostitúciu. Sestre pomohla utiecť z háremu.
Urobila som chybu. Neoverila som si, či Damborská založila zbierku oficiálne. Spozornela som, keď sa občas začali na sociálnych sieťach objavovať upozornenia typu, že „Damborská, jej koordinátorky a celé jej občianske združenie je podvod“.
