Autor je podpredseda Európskeho parlamentu za Progresívne Slovensko/Obnovme Európu
Kým premiér uteká pred zodpovednosťou za drahotu, dvojica jeho koaličných partnerov sa verejne obviňuje z klamstiev. Vláda Roberta Fica sa po roku čoraz viac podobá na vládu Igora Matoviča. S jedným rozdielom. Súčasný premiér sa do hádok nezapája, pozerá sa inam a zúfalo sa snaží, aby sa inam pozerala aj verejnosť.
V politike často chceme vidieť stratégie, zámery. Analyzujeme vyjadrenia a gestá. Snažíme sa predvídať vývoj. Všetko vnímame ako vykalkulované, premyslené, s konkrétnym cieľom. No faktom ostáva, že veľká časť politiky je vec emócií.
Vo vládnej koalícii dnes verejnosť vidí predovšetkým nezvládnuté emócie. Opakuje sa scenár z vlády Igora Matoviča, čo je tragickou správou pre dôveru v štát a jeho inštitúcie, pre dôveru v politiku a politikov. A je to vodou na mlyn všetkým antisystémovým hnutiam.
Kritizoval ich, teraz s nimi vládne
Robert Fico sa počas svojej kariéry už cítil byť všeličím. Bol zástancom Slovenska v jadre Európy, následne bojovníkom za politiku na všetky štyri politické strany. Bol hrádzou proti extrémizmu, potom spolupracoval s extrémistami.
Cítil sa ako predstaviteľ modernej sociálnej demokracie, potom sa išiel pokloniť k hrobu Gustáva Husáka. Často kritizoval „komediantov“ v politike, teraz s nimi vládne. Vždy si však uvedomoval význam stability vlády. V tomto nikdy neotočil.
Premiér dobre vie, že občania chcú vládu, ktorá im prinesie riešenia a nebude ich zaťažovať svojimi spormi. Verejnosť nebude musieť sledovať politiku, bude tráviť víkendy na záhradke a sem-tam si pozrie tlačovku o úspechoch vlády. Obojstranne výhodný obchod.
„Pokoj na prácu“ ako pilier úspechu Roberta Fica sa počas jeho štvrtého vládneho angažmá otriasa. Na uliciach sú protesty, čo Ficovi extrémne prekáža, a jeho koaliční partneri sa fackujú v priamom prenose.
Môžeme špekulovať, či sú hádky medzi SNS a Hlasom divadlom pre verejnosť alebo dokonca Ficovou stratégiou na rozloženie Hlasu. Pravda však bude niekde inde. Rozhádaná koalícia Ficovi pomáha asi tak, ako večné koaličné spory pomáhali Igorovi Matovičovi.
Lenže na rozdiel od svojho predchodcu si Robert Fico uvedomuje následky. Fico 2024 už prestal predstierať, že si vie koalíciu upratať. Príčina je evidentná.
Trest za zostavenie vlády
Premiérovým trestom za zostavenie štvrtej vlády je Andrej Danko. Podpredseda parlamentu je dnes pod dvojnásobným tlakom. Na jednej strane dopustil, aby sa kandidátka SNS „oľanizovala“. Pozbieral každého, kto má dostatočne čudné názory a aspoň pár tisíc fanúšikov na facebooku či na telegrame.
Vo voľbách uspel a zároveň prehral. Ocitol sa pod tlakom vyhladovaných štruktúr SNS, ktoré sú ešte od čias Jána Slotu zvyknuté na svoj diel z koláča. Teraz sa im však funkcie neušli, Danko ich musel rozdať rôznym kuffovcom, aby ich dostal z NR SR. Nepríjemné.
Andrej Danko a jeho skupina poslancov či nominantov nerobí problémy premiérovi Ficovi len svojou nesúrodosťou. Ich neokrôchané správanie, panské maniere až bezbrehý papalášizmus otravujú občanov.
Od Kuffovho zasahovania do divadelného predstavenia cez aroganciu ministerky kultúry po samotného Andreja Danka, ktorý zbúral semafor a vyhol sa dychovej skúške. Príkladov je za desať mesiacov vládnutia až priveľa a tento týždeň pribudol ďalší, ktorý prekonal všetky predošlé.
Andrej Danko si dovolil prerušiť schôdzu parlamentu pre dúhovú nálepku v tvare srdca na počítači mojej straníckej kolegyne Lucie Plavákovej. Pri následnom vyjadrení pred novinármi sa Dankov priateľ a poslanec Rudolf Huliak o mojej kolegyni vulgárne vyjadril ako o „suke“.
Takéto grobianstvo a tupé urážky prekonávajú aj dno, ktoré im vykopal ich stranícky otec Ján Slota. Je to neospravedlniteľné a pokiaľ krehké ego plagiátora Danka nezvláda funkciu podpredsedu parlamentu, mal by ju opustiť v čo najkratšom čase. Nie ukájať si svoje nenaplnené ambície na LGBTI+ komunite.
Napätie medzi voličmi
Dankovi nepomáha ani konsolidácia verejných financií. Ficova drahota vytvára napätie aj medzi voličmi SNS. Rudolf Huliak to tento týždeň povedal v priamom prenose na tlačovej konferencii. „Národné sily“ sú pod paľbou napríklad starostov, ktorým táto vláda skomplikovala život.
A príliš často opakoval, že nie je členom SNS, ale predsedom Národnej koalície, čo zas zneisťovalo Andreja Danka, ktorý stál vedľa neho.
Pred voľbami 2023 panovali oprávnené obavy, že ak sa Robert Fico vráti k moci, bude to iný človek. Stalo sa. Je iný. Robert Fico si uvedomuje, že rola silného lídra ho nečaká. Čaká ho ponižujúca úloha mažoretky, ktorá na seba musí permanentne pútať pozornosť.
Inak si aj fanúšikovia začnú všímať, že „vládne družstvo“ už nepácha fauly len na právnom štáte, na životnom prostredí, na dôvere v štát. Koalícia sa mláti pred kamerami a takto stabilita nevyzerá.
