Volebná noc sa končí. Na Súmračnej sa na balkóne objavujú tmavé tiene. Začnú vykrikovať: novinári, kde ste? Podnapití, omámení nanovo uchmatnutou mocou. Potom začnú spievať pieseň Na kráľovej holi, aby bolo jasné, že oni sú Slováci. Predstavenie pre novinárov končia výkriky: „Slovenskóó, kurva, kurva, my sme vyhrali! Tak sa to robí, do psej matere!“
Takto sa začali orgie štvrtého vládnutia Roberta Fica a dodnes trvajú. Nočný volebný balkón na Súmračnej charakterizuje celý rok vládnutia Fica. Je to zlovestne ikonický obraz, ktorý aj po dvadsiatich rokoch bude presným vyjadrením návratu Fica k moci.
Ešte predtým, než sa ujal moci, budoval pre svojich voličov falošnú realitu: musí sa vrátiť k moci, aby zastavil politickú perzekúciu opozície, aby navrátil sebaurčenie krajine, ktorú namiesto vlády riadia Američania a starý Žid.
Musí sa vrátiť, aby ukončil vládu chaosu, rozkladu ľudských práv a násilného očkovania. Aby pomohol mieru, lebo Západ profituje z toho, že sa vyvražďujú slovanskí bratia. Musí zastaviť liberálny útok na slovenskú identitu a rodinné hodnoty.
Dnes celý štátny aparát funguje okolo tejto falošnej reality. Aby mohla preniknúť k čo najširšej vrstve voličov, Robert Fico ovládol verejnoprávne médiá. Nebola to náročná úloha, lebo takmer každá vláda považovala RTVS za dodatočný bonus k vládnutiu.
Aj keď nečakal až taký odpor zamestnancov a podporu verejnosti pre slobodu médií, povedal si, to sa predsa poddá. A asi sa aj poddalo, lebo dnes už hulvát Rudolf Huliak diskutuje na verejnoprávnom kanáli v hlavnom vysielacom čase a prirovnáva spory v koalícii k bitke medzi Rómami.
Fico nielenže „zastavil“ perzekúciu bývalej opozície, ale zrušil inštitúcie, ktoré jeho politickú rodinu vyšetrovali. Špeciálna prokuratúra a NAKA sú dnes rozpustené, mnohé trestné činy premlčané alebo prekvalifikované, jasný odkaz prokurátorom a sudcom vyslaný.
Aj keď právny tím Fica nezvládol všetko legitimizovať na prvý pokus a vlastne ani na druhý a tretí pokus nie úplne. No signál, že korupcia vôbec nie je najväčšia pliaga, je spoločnosti vyslaný.
Európska komisia je znepokojená, ale vo Ficovej falošnej realite nie pre zmeny v Trestnom zákone alebo nahlodanie slobody tlače. Bruselu sa nepáči, že táto vláda nie je bábka a robí si svoju suverénnu zahraničnú politiku na všetky svetové strany.
V skutočnej realite ho postrelili a bojoval o život. Každý so štipkou ľudskosti mu držal palce. Mnohí verili, že zoči-voči hraničnej existenčnej situácii sa v Robertovi Ficovi prebudí štátnik. Neprebudil.
V krivom zrkadle Fico zastavil ožobračovanie kultúrnych fondov, odhalil a potrestal „príživníkov“. V skutočnosti prerazil aj svoje vlastné dno a odteraz už neexistuje politická špinavosť, ktorej by nebol schopný.
Zvažuje ďalšie údery pre Sorosove mimovládky, zahraničných agentov, novinárov, liberálov, vlastne pre všetkých, ktorí mu neustále pripomínajú, kým sa stal a kým by mohol byť, keby si toho času nevybral cestu Viktora Orbána.
