Polemizovať s Rudolfom Huliakom o obsahu slovníkov či nálezov Ústavného súdu je síce trochu lacný špás, ale po prvé, niekto to robiť musí, po druhé, nemusí, ale žiada sa povedať, že jediný úžitok z akýchkoľvek pajácov je trocha zábavy. Hoci zhrozenie nad prípadom starostu Očovej možno pokladať za jav permanentný.
Čo píšu Huliakove slovníky
Pomalší žiaci sa kedysi posielali do nie elegantne nazvanej „osobitnej“ školy. Dnes sa nie prvý raz zdá, že by sa zišiel „osobitný“ parlament. Slúžil by len „osobitnej“ časti Slovenska a všetci by mohli byť spokojní, pretože by nedochádzalo k zrážkam intelektu, ktoré sú intelektom neriešiteľné. Príklad:
Rudolf Huliak dostal od moderátora otázku, či by sa predsa len nemal ospravedlniť. Poslanec síce pôsobil dojmom, že sa hrá na mobile, chcel však len nájsť nahrávku. Tam poslankyňa Lucia Plaváková cituje Ústavný súd: „... plod nie je subjektom práva...“
Moderátor: „To bol výrok Ústavného súdu.“
Poslanec Huliak: „Nie.“
Kto neverí, že stačí jedno nie: „Ja neverím, že sa niekde súd vyjadruje, že plod nemá právo na život.“ A tak bol zaznamenaný prvý prípad v histórii, keď je existencia výroku Ústavného súdu priamo závislá od viery jednotlivca.
Keď Huliak vraví, že Andrejovi Dankovi nejde o funkcie, je to ďalší prísľub, že z neho môže vypadnúť skutočne čokoľvek. Stalo sa. Keď sa poslanec naposledy pobral do ríše psov, šlo o križiacku výpravu proti pohanom.
„Liberálny progresivizmus“ môže aj za vraždu Kuciaka a dokonca za teroristický útok na Zámockej. Nechceli by si to národné sily kvapku upratať? Veď Tepláreň samotná bola symbolom „liberálneho progresivizmu“ (a preto terčom útoku). A „liberálnym progresivizmom“ je na Slovensku pomaly už všetko, čo nežiada verejné popravy členov sexuálnych minorít.
Nuž, síce neradi, ale načim sa vrátiť k suke. Pán Huliak v parlamente použil „expresnejšie“ prirovnanie. Veru.
A navyše sa rozhodol, že výraz „nenájdete v slovníku ako vulgárny“ (a následne sa poľutoval, aký je perzekvovaný, cepovaný spoločnosťou, že použil vulgárny výraz, hoci použil len výraz reprezentujúci živočíšnu ríšu).
Do akého slovníka sa pán Huliak pozeral? Do ruského nie, tam to je. Ani do slovenského, tam je to tiež. Rovnako si slovník nepozreli ani moderátor, ani oponent v diskusii Jozef Hajko z KDH.
Huliak pravdepodobne zas len verí, že výraz sa s vulgárnym významom v slovníku nenachádza, takže pre úplnosť možno dodať už len poznatok aj z Historického slovníka slovenského jazyka. Záznam z roku 1793 prezrádza, že „Maco Valaszkay žena zložila žalobu na Iana Valaszkay, že gu sukow, klampow nazwal“. Podobné právne prostriedky sa núkajú aj dnes.
Kde je zakopaná sučka
Neadekvátnosť použitého výrazu pocítilo nadkritické množstvo ľudí vrátane nášho mierového a pokoj prinášajúceho prezidenta. Aj moderátor požiadal poslanca KDH, aby nepoužíval výraz suka, lebo sú vo verejnoprávnej televízii a môžu to počúvať deti. V tej chvíli leží na zemi nielen autorkina sučka, lebo motanica sa zavŕšila priam dokonale a už ani poľovníci nevedia, či je výraz v poriadku, či nie. Škoda len, že moderátor sa neohradil ešte predtým, keď Huliak vykladal o hádke „Cigánov“ na verejnosti. Tam asi neprekážalo, ak to počúvajú deti.
Huliaka však treba za jednu vec aj pochváliť. Vymedzil sa proti plochozemcom, konkrétne výrokom „Zem sa točí“ (aj napriek jeho rečiam). Len aby to nemusel vysvetľovať na ministerstve kultúry.
No oveľa viac o planéte, na ktorej žije, prezradilo jeho zhrnutie KDH: spravili ste si predsedu, ktorému „doma rozkazuje žena a ktorého ovláda z Bruselu“. A fakticky tu je aj zakopaný pes (či sučka, po nespisovne fenka) celého konfliktu z parlamentu: takýmto tvorom nebude žena ani citovať výroky Ústavného súdu, ani hovoriť nič iné. Na počítač si nalepí len to, čo schváli jej majiteľ a pán, inak je vhodná len na hladkanie bruška. A to sú už úplne všetky novinky z roku 1793.
