Autor je environmentalista
V článku 44 našej ústavy sa okrem iného píše: „Každý má právo na priaznivé životné prostredie. Každý je povinný chrániť a zveľaďovať životné prostredie a kultúrne dedičstvo.
Nikto nesmie nad mieru ustanovenú zákonom ohrozovať ani poškodzovať životné prostredie, prírodné zdroje a kultúrne pamiatky. Štát dbá o šetrné využívanie prírodných zdrojov, o ochranu poľnohospodárskej pôdy a lesnej pôdy, o ekologickú rovnováhu a o účinnú starostlivosť o životné prostredie a zabezpečuje ochranu určeným druhom voľne rastúcich rastlín a voľne žijúcich živočíchov.
Poľnohospodárska pôda a lesná pôda ako neobnoviteľné prírodné zdroje požívajú osobitnú ochranu zo strany štátu a spoločnosti. Každý má právo na včasné a úplné informácie o stave životného prostredia a o príčinách a následkoch tohto stavu.“
To, čo sa momentálne deje a/alebo chystá na Slovensku, je v zjavnom rozpore s právami a povinnosťami takto definovanými v Ústave SR.
Nevratné straty
V reakcii na túto skutočnosť, ako aj na výzvu českých osobností z 28. augusta 2024, vydalo rok po parlamentných voľbách takmer sedemdesiat osobností z prostredia Slovenského ochranárskeho snemu vyhlásenie, v ktorom dôrazne žiadajú kompetentných, aby do čela rezortu životného prostredia vymenovali odborne a morálne spôsobilé osoby s pozitívnym prístupom k prírode, krajine, prostrediu, klíme a ľuďom na Slovensku.
Osobnosti zároveň varujú, že ak politici dopustia programové ničenie našej prírody, budú za to niesť trvalú spoluzodpovednosť nielen pred súčasnými, ale aj budúcimi generáciami.
Výsledky volieb nikomu nedávajú právo viesť túto krajinu či hodnoty, ktoré má spravovať a zveľaďovať príslušný rezort, do záhuby. Politici, ktorí majú momentálne v rukách moc, ako aj vedenie jednotlivých ministerstiev majú spravovať im dočasne zverené hodnoty najlepšie, ako sa dá, v súlade s Ústavou SR, príslušnými zákonmi, celospoločenským a dlhodobým záujmom tejto krajiny i s najlepšími dostupnými poznatkami.
Uvedené platí tým viac, ak si uvedomíme, že všetkých týchto ľudí platíme veľmi štedro zo svojich daní. Signatári a signatárky vyhlásenia, medzi ktorými nechýbajú špičkoví vedci či umelci, pritom vychádzajú z predpokladu, že na tomto sa zhodneme všetci, bez ohľadu na to, či a koho sme volili.
Z veľkého množstva opatrení, ktoré súčasné vedenie ministerstva životného prostredia (MŽP) a ďalší politici či nimi nominovaní úradníci za uplynulý rok urobili alebo plánujú urobiť v rozpore s ústavou, s im zverenou misiou, s tým, za čo sú platení a platené, aj s elementárnou logikou, sa vo vyhlásení spomínajú iba niektoré (výpočet všetkých by bol príliš dlhý).
Mimoriadny dôraz sa pritom kladie na trestuhodné personálne zmeny: „Súčasné vedenie MŽP zväčša bez uvedenia dôvodu odvolalo takmer všetkých vedúcich pracovníkov a pracovníčky od riaditeľov správ národných parkov, CHKO a odborných organizácií až po generálnych riaditeľov sekcií na MŽP. Nešlo pritom o straníckych nominantov, ale o kvalifikovaných odborníkov a odborníčky, vybraných/é vo verejnom výberovom konaní.
Skúsenosť nás učí, že väčšina z nich sa do svojich pozícií už nikdy nevráti. Ide teda o nevratnú stratu. Nahradili ich zväčša ľudia menej kompetentní, pričom usvedčený pytliak na čele Správy TANAP-u je len povestnou špičkou ľadovca.
Považujeme za nevyhnutné, aby vyhodení odborníci a odborníčky boli bezodkladne oslovení, aby sa do svojich pozícií vrátili.“
Čo sa nezmenilo
Na druhej strane MŽP za rok od volieb prakticky „nepohlo“ s riešením problematiky starých environmentálnych záťaží ani s množstvom ďalších úloh, ktoré mu vyplývajú z Programového vyhlásenia vlády SR.
V mnohých smeroch koná v rozpore s Envirostratégiou 2030, ktorú schválila vláda Petra Pellegriniho. Prostriedky určené na zlepšenie životného prostredia v regiónoch meškajú.
Celkovo MŽP patrí medzi rezorty, ktoré si neplnia celý rad svojich úloh vrátane serióznej prípravy národného strategického plánu na obnovu prírody so širokou účasťou všetkých zainteresovaných vrátane mimovládnych organizácií a ostatnej verejnosti, na čo má Slovensko už len necelé dva roky.
Ako sa konštatuje v závere vyhlásenia: „Na čelo rezortu životného prostredia a do vedenia ním zriadených organizácií sa musia urýchlene dostať kompetentní ľudia s vedomím, charakterom a svedomím, ktorí budú rozhodovať na základe spoľahlivo zisteného stavu vecí a najlepších dostupných poznatkov, a nie podľa svojich ideologických, ekonomických či iných parciálnych záujmov. V opačnom prípade nenávratne stratíme vzácne časti prírody, krajiny a jej histórie, ako aj veľmi ťažko nahraditeľných odborníkov a ľudí s pozitívnym vzťahom k problematike. Znechutíme ľudí v dobrovoľníckom sektore, ktorí pracujú v prospech spoločnosti zväčša bez nároku na odmenu, vo svojom voľnom čase a neraz i za vlastné peniaze. Znehodnotíme naše životné prostredie a prispejeme k prehĺbeniu klimatickej krízy i krízy biodiverzity. Poškodí a ohrozí to súčasné i budúce generácie obyvateľov Slovenska a zhorší jeho renomé v zahraničí.“
Signatári a signatárky tohto vyhlásenia považujú za svoju občiansku povinnosť a vec stavovskej cti upozorniť na porušovanie svojich ústavou garantovaných práv i na povinnosti svojich volených zástupcov voči tejto krajine bez ohľadu na to, aký bol výsledok parlamentných volieb 30. septembra 2023.
